Čo je to psychológia, ake ma stránky, jej odvetvia
Psychológia je náuka o psyche- duša
ako samostatná veda je mladá, predtym zaradená ako súčasť filozofie
ma dve stránky:
prežívanie- vnútorný svet neviditeľný pre ostatných, prístupné len nam samému
správanie- súhrn navonok pozorovateľnych prejavov, konanie, na základe správania sa da určiť prežívanie
ODVETVIA (7):
>osobnosti: rôzne delenia, skúma proces personalizacie
>pracovná: vyber zamestnancov a hodnotenie výkonnosti
>sociálna: skuma správanie jednotlivca v spoločnosti, zákonitosti fungovania spolocňosti
>klinická: určovanie príčin duševných chorob a ich odstraňovanie
>poradenská: pomoc ľudom v rôznych oblastiach zivota
>experimentálna: skuma zákonitosti psychiky, podklad pre prax
>vývinová: skuma psychiku cloveka v jednotlivých fázach zivota
Determinacia ľudskej psychiky (co ovyplyvnuje ze sme akí sme)
-nase gény
-sebavychova
-prostredie (súhrn vonkajších procesov, ktore na nas vplývajú počas celého zivota)
Vymenuj psychické procesy
6
Pamäť, myslenie, predstavivosť, pozornosť (pre matúša porno (detské očividne)), vnímanie, vedomie
Vedomie
-bdelý stav mysle
-pohotovosť reagovať na vonkajšie a vnútorne podnety
Vnímanie
Percepcia
-proces, ktorý sprostredkuváva kontakt medzi jedincom a prostredím
-proces utvárania vnemov
-prijímanie podnetov
existujú výrazne rozdiely vo vnímaní ( hmat u slepých)
Pozornosť, črty pozornosti
Porno
-sústredenosť/ koncentrácia a zameranie vedomia na určitý podnet
delíme ju na:
-vedomú- zámerná
-mimovoľnú- automatika
ČRTY POZORNOSTI (6):
>rozsah (množstvo prvkov ktore je clovek schopný postrehnúť naraz)
>intenzita(moze oscilovať/kolísať)
>koncentrácia (závisí od motivácie od odolnosti voči rušivým vonkajším vplyvom)
>stálosť (ovplyvňujú ju jednotlivé alebo rozmanité podnety)
>fluktuácia =flexibilita (schopnosť prenášať pozornosť z jedného predmetu na druhy/ rýchlo medzi nimi prepínať)
>selektívnosť
Pamäť, druhy pamäti
Schopnosť, zároveň proces prijímania ukladania a vybavovania munulych zážitkov a skúsenosti
funkcia: uchovávanie info na základe ich výberu , porovnávania, uskladnivania, vyhľadávania a vybavovania = reprodukcia skúsenosti
DRUHY PAMÄTI(7):
mechanická:
logická
motoricka
verbálna
názorná:
podla typov podnetov: (na mena, tvare, čísla)
podla jednotlivých zmyslov (zrakova, sluchová)
Aké máme pamäťové procesy?
Aký je rozdiel medzi reprodukciou a znovuspoznávaním ?
Aké sú faktory zabúdania?
Pamäťové procesy:
-ultrakrátke- informácia trvajúca niekoľko sekúnd
-krátkodobá- na určitú krátku dobu
-dlhodobá- infromácie sa uchovávajú na dlhú dobu aj po celý život
Reprodukcia- znovuvybavenie niečoho, čo som kedysi vnímal
Znovupoznanie-práve vnímaný predmet identifikujem ako známy
Faktory zabúdania(2):
-interferencia- pôsobením nových informácií
-rozpad-nepoužívanie informácií
Predstavivosť, fantázia
Druhy predstavivosti
Čo je to denne snenie
-schopnosť utvárať predstavy, predpoklad tvorivej činnosti
predstava-obraz vytvorený vo vedomí bez priameho pôsobenia podmetov na zmysl
Poznáme(5):
>pamäťové
>fantazijne
>konkrétne
>abstraktne
>eidetické
denné snenie-stav, kedy sa nechávame unášať predstavivosťou
Myslenie, druhy myslenia
operácie myslenia
-zavŕšenie procesu poznávania
-riešenie problemov, hľadanie prostriedkov na dosiahnutie cieľa
Poznáme:
konvergentné-zaužívané spôsoby myslenia
divergentné-tvorivé myslenie
Operácie (5):
>analýza-rozklad celku na zložky
>syntéza-spájanie zložiek do celku
>abstrakcia-vyčlenovanie podstatného
>diferenciácia-rozlišovanie
>generalizácia-zovšeobecnenie
Emócie a city
prejav prežívanie vzťahu človeka k iným ľuďom/veciam, ako aj k sebe samému
Ako rozlišujeme city
Citové reakcie – krátkodobé prejavy (strach, úžas)
Citové stavy – (eufória, tréma)
Citové vzťahy – dlhodobé prejavy (sympatia, láska)
• City majú aj vonkajšie prejavy – výraz tváre, reč, motorické prejavy (veselosť, začervenanie, zblednutie)
• Najvýraznejšími prejavmi citov sú smiech/plač
Vlastnosti citov
(5)
1. rozmanitosť (mnoho odtieňov/stupňov)
2. polarita (párová protikladnosť – láska/nenávisť)
3. odrážajú vzťah človeka navonok a dovnútra (úcta k človeku a k sebe samému)
4. ambivalencia (súčasné prežívanie oboch polárnych citov – výdaj dcéry)
5. aktivita a pasivita
- aktívne (stenické(akože stena o ktoru si hlavu búcham keď sa toto učím)) – city vedú k zvýšeniu aktivity – napr. radosť, nadšenie
- pasívne (astenické) – city vedú k utlmeniu človeka – napr. smútok, beznádej(ktorú cítim keď sa dívam na tieto kartičky)
Psychické stavy
Afekty = prudké, ale pomerne krátkodobé emocionálne vzplanutia
Ide o nepremyslené konanie, často ťažko zvládnuteľné a nekontrolovateľné
Vonkajším prejavom je zblednutie, začervenanie, zatínanie pästí, škrípanie zubami, búchanie do stola, krik, nadávky
Nálady = vyjadrujú dlhodobejšie citové stavy, trvajú min./hod./dni
Náladoví ľudia – často striedajúci rôzne druhy nálad
1. povznesená n. (veselosť, optimizmus)
2. skleslá n. (skľúčenosť, smútok, depresia)
3. zlostná n. (podráždenosť, útočnosť)
Vášne = náruživosti
silný, hlboký cit, ktorý sa zmocňuje celého človeka, ovplyvňuje jeho myslenie a správanie
môžu človeka ničiť (hráčska vášeň) alebo zušľachťovať (nadšenie pre vedu)
HOSTILITA – nepriateľský, agresívny postoj k sebe samému/inej osobe.
Typológia osobnosti podľa Galena a Hippokrata
-rozdelili podľa temperementu, vychádza z toho, že v tele prevládajú isté telové tekutiny
Typológia osobnosti podľa Carla Gustava Junga
• introvert – uzavretý človek s bohatým vnútorným životom, málo komunikatívny, orientovaný na seba, svoje prežívanie, nesmelý, neistý, plachý
• extrovert – spoločenský, priateľský, ľahko nadväzuje kontakty, zameraný na okolie, rád riskuje
Typológia podľa J. Eysencha
• stabilný – reaguje pohotovo a sebaisto
• labilný – reaguje nepokojne, podráždene, nesebaisto = neuroticky
Črty a vlastnosti osobností,stav osobnosti
Schopnosti a vlohy
Schopnosti
-ide o osobné predpoklady na vykonávanie určitej činnosti rozvíjané učením
Vlohy
-vrodené predpoklady na rozvinutie určitých schopností, ktoré sa prejavujú ako istý druh nadania, talentu
Delenie schopnosti
Inteligencia
vyjadruje určitú všeobecnú schopnosť na základe ktorej sa človek dokáže prispôsobiť situácii, najmä novej s ktorou nemá skúsenosti
- predpokladá tvorivosť, vynachádzavosť, tvorivé prispôsobenie sa,
- meriame ju pomocou inteligenčných testov
- výsledok je IQ(inteligenčný kvocient) ako miera vyjadrenia intelektových schopností osobnosti (IQ=MV/FV*100 )
- IQ sa určuje špeciálnymi testami obsahujúcimi úlohy, ktoré sú zoradené podľa určitých princípov a vyhodnocujú sa štandardizovanými metódami
stupne intelektoveho vývinu
Do 20 - idiotia
20 až 49 - imbecilita
50 až 69 - debilita
70 až 79 - hraničné pásmo medzi rozumovou zaostalosťou a normou
80 až 89 - podpriemerná inteligencia
90 až 109 - priemerná inteligencia
110 až 119 - nadpriemerná inteligencia
120 až 139 - vysoká inteligencia
140 a viac - genialita
Emocionálna inteligencia
EI – súhrn čŕt osobnosti podieľajúcich sa na citovej zrelosti jednotlivca
-EQ zahŕňa uvedomenie si seba a druhých, seba motiváciu, vytrvalosť, reguláciu nálad, toleranciu, empatiu, pozitívne myslenie,
Poruchy inteligencie