11. Štátnicová otázka Flashcards
Právny systém EÚ a systém medzinárodného práva, povaha práva EÚ a pramene právnych noriem EÚ. Medzivládny a nadnárodný princíp integrácie vo fungovaní EÚ: právomoci, spoločné politiky a rozpočet EÚ. (24 cards)
Právny systém EÚ
- EÚ je právne spoločenstvo štátov, ktoré vzniklo na základe práva a právo aj tvorí.
- Má vlastný právny systém – odlišný od národných práv členských štátov aj od medzinárodného práva.
- Je to živý a neustále sa meniaci systém, ktorý obsahuje rôzne druhy právnych noriem.
- Má vlastné zákony a spôsob ich tvorby, nad ktorými dohliada Súdny dvor EÚ.
- Cieľom právneho systému EÚ je pomáhať dosahovať ciele Únie.
Čo upravuje právo EÚ?
- vzťahy medzi EÚ a členskými štátmi
- vzťahy medzi štátmi navzájom
- vnútorné fungovanie EÚ (napr. inštitúcie)
- vzťahy medzi ľuďmi a firmami (FO a PO)
Z čoho sa skladá právo EÚ?
- Primárne právo = základné zmluvy (napr. Maastrichtská a Lisabonská) + Charta základných práv EÚ.
- Sekundárne právo = právne predpisy ako:
o smernice (musí sa zapracovať do národného práva),
o nariadenia (platia priamo),
o rozhodnutia.
Medzinárodné právo (MP)
má viacero odvetví, pričom sa pod týmto právom hlavne v minulosti v niektorých jurisdikciách rozumelo výlučne medzinárodné právo verejné
- Medzinárodné právo verejné (MPV)
- súbor právnych noriem a pravidiel, ktoré upravujú správanie štátov a iných subjektov medzinárodného práva a ich vzťahy v rámci medzinárodného spoločenstva (súbor všetkých subjektov = societas maxima)
- v rámci historického vývoja sa rozširoval predmet jeho úpravy
- pôvodná regulácia sa týkala výlučne štátov ako subjektov MP, neskôr sa predmet úpravy rozšíril aj na iné subjekty MPV
- Medzinárodné právo verejné (MPV)- subjekty
- suverénne štáty
- medzinárodné a medzivládne organizácie
- národnooslobodzovacie a povstalecké hnutia
- politické jednotky s medzinárodnoprávnou subjektivitou
- výnimočne aj jednotlivci
- Medzinárodné právo súkromné (a procesné)
- je súčasťou vnútroštátneho práva každého štátu
- súbor právnych noriem a pravidiel, ktoré upravujú výlučne súkromnoprávne vzťahy (vzťahy upravné občianskym a obchodným právom) s medzinárodným prvkom vrátane postupu súdov a iných orgánov, ako aj účastníkov a iných osôb a vzťahy medzi nimi v rámci konania o súkromnoprávnych veciach s medzinárodným prvkom
- Medzinárodné ekonomické právo
- súbor právnych noriem a pravidiel, ktoré upravujú rámec pre činnosť subjektov medzinárodných hospodárskych vzťahov a organizáciu týchto vzťahov
Predmet úpravy:
- medzinárodný obchodný systém
- medzinárodné menové a finančné právo
- medzinárodné právo rozvoja
- právo medzinárodných investícii
Medzinárodné obchodné právo
- komplexný súbor účelovo usporiadaných noriem a pravidiel rôznych odvetví a rôzneho pôvodu, ktoré spája úprava právnych vzťahov v rámci medzinárodného obchodu a medzinárodného hospodárskeho styku
- predmetom úpravy sú medzinárodné obchodné vzťahy a riešenie sporov, najmä formou medzinárodnej obchodnej arbitráže
Lex mercatoria
- je systém všeobecných zásad a obyčajových noriem, ktoré sa dobrovoľne uplatňujú alebo sú (vzorovo) vypracované v rámci medzinárodného obchodu bez toho, aby sa nevyhnutne odvolávali na medzinárodné alebo vnútroštátne právo
Pramene právnych noriem EÚ
- primárne právo
- všeobecné právne zásady
- medzinárodné zmluvy uzavreté Európskou úniou
- sekundárne právo
- judikatúra (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ
Primárne právo
- tvoria ho normy s najvyššou právnou silou stojace na vrchole hierarchie prameňov EP
- Zmluva o Európskej únii
- Zmluva o fungovaní Európskej únie
- Zmluva o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, Zmluva o založení ESUO, Zmluva o založení EHS
- Lisabonská zmluva, Amsterdamská zmluva, Zmluva z Nice
- Jednotný európsky akt
Všeobecné právne zásady
- nemajú kodifikovanú povahu, sú nepísaným prameňom práva, postupne premietnuté do zmlúv
- zásada subsidiarity - EÚ má konať len vtedy, ak ciele konania nemôžu byť uspokojivo zabezpečené členskými štátmi a EÚ dokáže ich splnenie zabezpečiť lepšie
- zásada proporcionality - používané opatrenia majú byť primerané sledovanému cieľu
- zásada právnej istoty - právny poriadok má byť dostatočne jasný a zrozumiteľný
- zásada transparentnosti - zahŕňa napr. právo na informácie a na prístup k dokumentom
- zásada ochrany ľudských práv a slobôd
- zákaz diskrimiácie - napr. na základe štátnej príslušnosti, pohlavia…
Medzinárodné zmluvy
- slúžia ako nástroj na rozvoj hospodárskych, politických a kultúrnych vzťahov s inými krajinami
- podriadené primárnemu právu a VPZ, prednosť pred sekundárnym právom
- obchodné zmluvy, asociačné dohody, zmluvy o spolupráci
- dohody zaväzujúce Úniu na základe sukcesie do práv a povinností členských štátov, napr. WTO
Sekundárne právo
- odvodené od noriem primárneho práva - podrobnejšia úprava vzťahov
- základné druhy
- nariadenia - majú všeobecnú platnosť, sú záväzné vo všetkých svojich častiach a sú priamo uplatniteľné v každom ČŠ bez potreby transponovať
- smernice - záväzné pre každý ČŠ, ktorému sú určené, a to vzhľadom na výsledok, ktorý majú dosiahnuť, pričom sa voľba foriem a metód prenecháva národným orgánom
- rozhodnutia - záväzné v celom rozsahu, individuálna platnosť - adresované konkrétnym subjektom, všeobecná platnosť - bez adresáta
- odporúčania a stanoviská - nie sú záväzné, adresátom bývajú hlavne ČŠ (ale aj iné subjekty) odporúčania vyzývajú adresátov k určitému chovaniu, stanoviská slúžia napr. ako príprava záväzných právnych aktov
Judikatúra SD EÚ
- judikatúrou SD dochádza k vyplneniu medzier v práve EÚ bez nutnosti jeho formálneho doplnenia
- rozsudky a uznesenia
- návrhy a stanoviská generálnych advokátov
- stanoviská SD k návrhom dohôd medzi EÚ a tretími krajinami
Medzivládny a nadnárodný princíp integrácie vo fungovaní EÚ
- dve základné metódy, ktorými EÚ dosahuje svoje ciele a prijíma rozhodnutia
- tieto princípy definujú rôzne spôsoby, ako môžu ČŠ spolupracovať a integrovať svoje politiky na európskej úrovni
Medzivládny princíp
sa zakladá na spolupráci medzi vládami ČŠ, pričom národné vlády si zachovávajú kontrolu nad rozhodovacími procesmi.
Nadnárodný princíp
sa zakladá na presune určitej miery suverenity členských štátov na nadnárodné inštitúcie EÚ, ktoré majú právomoc prijímať rozhodnutia záväzné pre všetky členské štáty
Právomoci EÚ
- o ich vymedzení rozhodujú výlučne ČŠ
- k explicitnému prerozdeleniu právomocí medzi jednotlivé ČŠ a EÚ došlo Lisabonskou zmluvou
Právomoci EÚ - 3 základné kategórie:
- výlučné právomoci EÚ = legislatívna právomoc a oprávnenie prijímať právne záväzné akty prináleží EÚ, napr. colná únia, spoločná obchodná politika, menová politika, ustanovenie pravidiel hospodárskej súťaže
- spoločné právomoci EÚ a ČŠ = LP a oprávnenie prijímať PZA prináleží EÚ aj ČŠ, napr. vnútorný trh, životné prostredie, doprava, energetika, ochrana spotrebiteľa
- podporné, koordinačné a dopĺňacie pravomoci = EÚ v tejto oblasti nenahrádza právomoci ČŠ, napr. priemysel, kultúra, cestovný ruch, civilná ochrana, administratívna spolupráca
- uvedené členenie je založené najmä na miere výkonu legislatívnych právomocí
Spoločné politiky EÚ
- spoločná obchodná politika - cieľom je podporiť voľný obchod medzi ČŠ a s 3. krajinami, podporiť hospodársky rast, nástroje: colná únia, obchodné dohody, spoločné clá a tarify
- spoločná poľnohospodárska politika - cieľom je zabezpečiť stabilitu a dostupnosť potravín, podporiť poľnohospodárov a rozvoj vidieka, ochrana ŽP, nátroje: rozvojové programy, dotácie, trhové intervencie
- spoločná energetická politika - cieľom je zabezpečiť bezpečnosť dodávok energie, udržateľnosť a konkurencieschopnosť energetického sektora, nástroje: energetické nariadenia a smernice, investície do obnoviteľných zdrojov energie
- spoločná zahraničná a bezpečnostná politika - zabezpečuje napr. jednotný postoj ČŠ v medzinárodných vzťahoch, podporuje mier a bezpečnosť vo svete, nástroje: sankcie, civilné a vojenské misie
- spoločná rybolovná politika - zabezpečuje udržateľné rybolovné postupy, ochranu morských ekosystémov a zachovanie rybolovných zdrojov, nástroje: kvóty, finančná podpora sektora
Rozpočet EÚ
- na naplnenie svojich záväzkov potrebuje EÚ stabilné a predvídateľné financovanie,
- na rozdiel od členských štátov rozpočet EÚ sa nesmie dostať do deficitu,
- dlhodobý rozpočet platí 7 rokov od januára 2021 do konca roku 2027
- aktuálny rozpočet do roku 2027 je 1 074,3 miliardy EUR.
- peniaze putujú na budovanie dopravných systémov, zabezpečeniu hraníc, výskumu, pomoc obetiam prírodných katastrof.
- väčšina financií pochádza z príspevkov členských štátov, tvoria ho financie dovozné cla na tovar zo zvyšku sveta, ktorý prichádza na spoločný trh a pokuty uložené firmám, ktoré porušili pravidlá Európskej únie o spravodlivé hospodárskej súťaži