2. Štátnicová otázka Flashcards
Štruktúra teórií medzinárodného obchodu a ich relevantnosť pre medzinárodný obchod v súčasnosti. Teoretické zdôvodnenie konceptu komparatívnych výhod. Uplatňovanie komparatívnych výhod a ich vplyv na štruktúru medzinárodného obchodu. (15 cards)
Čo je to Merkantilizmus?
- Hospodársky systém, vznikol v Anglicku (formoval sa od 16. – 18. storočie)
- Vznik merkantilizmu súvisí s prúdením drahých kovov do Európy.
- Cieľ: posilniť moc štátu, hlavne ekonomickú a politickú
- Vznikali spojenectvá medzi vládou a obchodom
- Rozličné podoby podľa krajiny, ale všetky mali ochranársky a nacionalistický prístup
Základné myšlienky merkantilizmu:
- Vyvážaj viac, ako dovážaš → tzv. aktívna obchodná bilancia
- Zahraničný obchod = hlavný zdroj bohatstva (hlavne zlato a striebro)
- Bohatstvo krajiny = množstvo drahých kovov, ktoré vlastní
- Ekonomický rast = obchodný prebytok
David Hume a medzinárodný obchod
Zástanca slobodného obchodu a rovnováhy v ekonomike
* Trvalý obchodný prebytok nie je možný
→ Krajiny nemôžu donekonečna hromadiť zlato a striebro, ako si mysleli merkantilisti
* Obchod = hra s pozitívnym súčtom
→ Obe krajiny môžu profitovať, nejde o „víťaza a porazeného“
* Inflácia znižuje výhody z prebytku
→ Ak krajina vyváža veľa → príde veľa zlata → ceny rastú (inflácia) → produkty zdražejú → krajina stráca konkurencieschopnosť
* Nerovnosti nie sú zlé
→ Núti ľudí zlepšovať sa, prináša inovácie
* Štát by sa do podnikania nemal miešať
→ Zásahy brzdia prirodzený vývoj trhu
ADAM SMITH – teória absolútnych nákladov (výhod)
- Každá krajina by sa mala špecializovať na to, čo vie vyrábať najlacnejšie
- Ak krajina vie niečo vyrábať s menšími nákladmi (menej práce) než iná, má absolútnu výhodu
- Obchod medzi krajinami umožňuje každému profitovať z tejto špecializácie
📌 Platí aj dnes – niektoré krajiny majú výhodu v určitých produktoch (napr. lacná pracovná sila, suroviny)
David Ricardo a teória komparatívnych nákladov
Kľúčová myšlienka: Aj krajina, ktorá nemá absolútnu výhodu, môže profitovať z obchodu.
* Každá krajina by sa mala špecializovať na to, v čom má najmenšiu stratu príležitosti
→ teda komparatívnu výhodu
* Rozdiely v produktivite práce medzi krajinami vytvárajú výhody pre všetkých
* Voľný obchod = vyššia svetová produkcia a vyššia spotreba
John Stuart Mill a zákon vzájomného dopytu
- Rozhodujúci je záujem (dopyt) oboch krajín o daný tovar
→ nie len to, ako lacno ho dokážu vyrobiť - Výmenný kurz tovarov (napr. 1 auto za 10 ton pšenice) sa určuje podľa toho, čo ktorá krajina viac chce
→ kto menej túži po dovoze, má lepšie podmienky výmeny
Príklad:
* Krajina A má nízky záujem o tovar z krajiny B, ale krajina B veľmi chce tovar z A
→ A získa výhodnejšie výmenné relácie
Kto patrí do klasických ekonómov?
Hume, Smith, Ricardo, Mill
Kto patrí do neoklasických ekonómov?
Heckscher-Ohlin, Samuelson, Rybczyn, Leontief, Kindleberger
Heckscher-Ohlinova teória
Teória predpokladá, že krajiny budú vyvážať tie tovary, na ktorých výrobu využívajú výrobný faktor, ktorého majú dostatok, pretože pri ňom budú schopné dosahovať nižšie náklady. Zároveň budú dovážať tie tovary, pri ktorých výrobe je nevyhnutné využívať výrobný faktor, ktorého je nedostatok.
- Krajiny vyvážajú to, z čoho majú veľa, a dovážajú to, čoho majú málo.
Kľúčové body:
* Komparatívna výhoda vychádza z rozdielnej vybavenosti výrob. faktormi (napr. práca, pôda, kapitál)
* Každá krajina má niečoho relatívne viac → to vyrába lacnejšie → to vyváža
* Tovar = náročný na konkrétny faktor → krajina s jeho prebytkom ho dokáže vyrábať výhodnejšie
LEONTIEFOV PARADOX
Krajina s veľkým kapitálom (napr. USA) disponuje špeciálnou výhodou pri výrobe nových produktov s využitím inovatívnych technológií. Tieto krajiny exportujú pracovne a importujú kapitálovo náročné produkt.
* USA má veľa kapitálu, teda by mali vyvážať kapitálovo náročné produkty
* ALE: Leontief zistil opak – USA viac vyvážali práce-náročné tovary a dovážali kapitálovo náročné tovary
Kindlebergerov efekt
Schopnosť transformácie ako schopnosť reagovať na zmeny, ku ktorým dochádza doma i v zahraničí tým, že sa štruktúra zahraničného obchodu prispôsobí novej situácii ekonomickým spôsobom.
Kto patrí do Neo-Neoklasických autorov?
Vernon,
Vernonova teória životného cyklu produktu
Záleží kde a kedy bol produkt uvedený na trh. Výroba a obchod sa menia v čase podľa vývoja produktu.
Vernonova teória životného cyklu produktu tvrdí, že produkty prechádzajú tromi fázami: inovácia, zrelosť a štandardizácia, pričom sa ich výroba a exportná orientácia menia v závislosti od fázy; v prvej fáze sa výrobok vyrába a vyváža z inovačne vyspelých krajín, v druhej fáze sa výroba rozširuje a vyváža do iných rozvinutých krajín, a v tretej fáze sa výroba presúva do rozvojových krajín, kde sú nižšie náklady.
Nová teória obchodu
Úspory z rozsahu a prvé firmy na trhu (first movers) majú rozhodujúci vplyv na medzinárodný obchod – nie vždy len rozdiely vo výrobných faktoroch ako v klasických teóriách.
Význam úspor z rozsahu = Úspory z rozsahu predstavujú znižovanie jednotkových nákladov vďaka vysokému objemu produkcie. MO umožňuje prostredníctvom úspor z rozsahu zvyšovať sortiment tovarov dostupných konzumentom a zároveň znižuje priemerné náklady na výrobu týchto výrobkov.
„Viac vyrábam → menej platím za kus → viem exportovať lepšie.“
* „Ak som prvý na trhu, mám náskok.“
Uplatňovanie komparatívnych výhod a ich vplyv na štruktúru medzinárodného obchodu.
Krajina by sa mala špecializovať na výrobu tých tovarov, pri ktorých má nižšie komparatívne náklady (t. j. nižšiu obetovanú príležitosť) v porovnaní s inou krajinou. Takýto obchod je vzájomne výhodný – krajiny získajú viac tovarov, než keby sa ich snažili vyrábať všetky samy.
Teóriu komparatívnych výhod môžeme definovať nasledovne: krajina sa bude špecializovať na výrobu a vývoz tých tovarov, pri výrobe ktorých dosahuje nižšie komparatívne (porovnateľné) náklady ako partnerská krajina a bude dovážať tie tovary, vo výrobe ktorých majú iné krajiny nižšie komparatívne náklady. Každá krajina sa teda bude špecializovať na výrobu a export tovaru, ktorý dokáže vyrobiť za komparatívne (alebo aj absolútne) nižšie náklady, a bude dovážať ten tovar, pri výrobe ktorého
dosahujú iné krajiny nižšie komparatívne (pripadne aj absolútne) náklady. Tento tovar bude teda dovážať lacnejšie, ako keby ho sama vyrábala.
Uplatňovanie komparatívnych výhod výrazne ovplyvňuje štruktúru medzinárodného obchodu tým, že podporuje špecializáciu, zvyšuje efektivitu výroby a umožňuje globálnu spoluprácu. Výsledkom je väčšia rozmanitosť produktov, ekonomický rast a stabilita, ale aj potreba adaptácie na zmeny v pracovnej sile a hospodárskej štruktúre.
