13. Konsociačná demokracia (Liphart) včetne orientace v evropských historických príkladech a rysech Flashcards
(10 cards)
Liphart a pojem konsociačná demokracia
- pojem vytvoril na báze štúdia HOL, BEL, ŠVA a Libanonu
príklady
- Kolumbia, Malayzia, Cyprus, Bosna a Herzegovina
- Holandsko, Rakúsko
Silné konsociačné prvky v dobe 1. republiky
Velké koalice: vlády byly složeny z více stran a rozhodnutí byla výsledkem kompromisů mezi stranickými elitami.
Proporcionalita: rozdělení vlivných pozic a funkcí odpovídalo volební síle jednotlivých stran.
Neformálními dohodovacími orgány: Pětka a její následovníci (Sedma, Osma) sloužily jako platformy pro hledání konsenzu a zajištění akceschopnosti státu v krizových situacích
Konsociačná demokracia
- polsys schopný riešiť napätie v pluralitných spoločnostiach
4 prvky konsociačnej demokracie
1) Veľká koalícia - širšia než minimálna víťazná koalícia + rôzne orgány mimo vládu (výbory, orgány, inštitúcie)
2) Proporcionalita - pomerný VS, niekedy aj nadreprezentácia menšín
3) Menšinové (vzájomné) veto - možnosť blokácie návrhov zasahujúcich určitú menšinu
4) Segmentálna autonómia - silná integrácia segmentov s vlastnou tlačou, spolkami, školami… zaistená reprodukcia segmentu
(5) depolitizácia más - vylúčenie verejnosti mimo politiku)
3 podmienky konsociačnej demokracie
1) pevná štrukturácia spoločnosti - kompromisné postoje, proporčná demokracia, mobilizačná schopnosť, prispôsobenie sa
2) ochota elít ku konsenzu - daná staršou negatívnou skúsenosťou s konfliktom. elita musí :
a) mať záujem o zachovanie demokratického režimu
b) byť schopná prekročiť hranice medzi subkultúrami a ich elitami
c) byť schopná vypracovať vhodné riešenia pre rozdielne záujmy a subkultúry
d) sa usilovať o znižovanie napätia medzi segmentami
3) politická kultúra a tradície - korporativizmus, malé štáty
- Konsociačné režimy fungujú len tam, kde existuje tradícia elitnej spolupráce, ochota hľadať kompromisy a rešpektovať záujmy ostatných segmentov spoločnosti. Bez tejto kultúry by bol systém náchylný na konflikty a nestabilitu
Holandsko
19.-20.storočie - sformovanie 3 náboženských segmentov (kalvinisti, reformní protestanti a katolíci) a 2 sekulárnych (delnický a liberálny)
- boli integrované a oddelené od ostatných, s vlastnými záujmovými skupinami, školstvom, médiami…
Rakúsko
- zlý koniec 1. RAK republiky (První rakouská republika tedy skončila pádem demokracie, nastolením autoritářství a ztrátou státní suverenity v důsledku připojení k nacistickému Německu)
- 3 tábory : socdem, katolícky, liberálno-nacionálny
- po 1SV veľká koalícia socdem a kresťanov, potom koniec kompromisov
- programový rozpor (marxizmus x katolicizmus)
- veľká hosp. kríza
- vzostup RAK nacistov
- 1933 vyradenie parlamentu, vláda vládla cez dekréty
- 1934 krátka obč. v. ukončila demokraciu
- po 2SV nastolená konsociačná politika
- koniec konsociačnej éry s desegmentáciou spoločnosti
Vzťahy medzi elitami jednotlivých subkultúr
- vojna a konflikt ako impulz kooperácie
- obava z nastolenia nedemokratického polsys
- ani jedna strana nemá väčšinové postavenie
Vzťahy medzi subkultúrami na úrovni más
David Easton : “dobrovoľnícky politický apartheid” - oddelenie skupín, kt. pomáha udržiavať stabilitu
Vzťah elita-masa v rámci každej subkultúry
- vnútorná súdržnosť subkultúry
- pol. reprezentácia sa spolieha na lojalitu členov
- ľudia sú menej náchylní k zmene pol. preferencií, pretože volia na báze príslušnosti k subkultúre
- zachovanie oddelenie skupín pre udržanie stability
