3.Posttotalitní režimy v pojetí Juana J. Linze a Alfreda Stepana. Flashcards
(6 cards)
Postotalitné režimy
Je to iba vývojová fáza po období plnej totality, nie samostatný režim.
Linz : nejde o návrat k autoritárstvu, je to prechodné štádium, evolúcia z totality, často predchádzajúce demokraciu
- úpadok dôvery v utópiu/dystópiu
- vyčerpanie charizmatického vodcovstva, nastolenie kolektívneho vodcovstva
- slábnuca ideológia (formálne stále prítomna, ale nie mobilizujúca)
- rutinizácia
- limitovaný pluralizmus v nepolitických sférach
- miernejšie represie
- neexistuje plná pol. súťaž, slobodné voľby ani právny štát
- obč. pasivita je tolerovaná
- istá liberalizácia režimu (cestovanie, kultúra, církev)
Postotalitné režimy príklady
- ZSSR po Brežnevovi
- ČSSR po 1969 (normalizácia)
- Maďarsko v 70. a 80.
- NDR v 80. rokoch za Honeckera
ZSSR po Brežnevovi (po 1982 – Andropov, Černenko, Gorbačov)
Upadnutá ideológia: marxizmus-leninizmus stále oficiálny, ale čoraz formálnejší a menej presvedčivý.
Demobilizovaná spoločnosť: väčšina obyvateľstva pasívna, bez skutočného nadšenia pre režim.
Nefunkčný systém: zjavná stagnácia, korupcia, neschopnosť riešiť ekonomické problémy.
Reformné pokusy: najmä za Gorbačova (perestrojka, glasnosť), čo ukázalo vnútorný rozklad systému.
Slabnúca kontrola: KGB a stranícky aparát síce existovali, ale efektivita represie upadala.
ČSSR po 1969 (normalizácia – Husákov režim)
Formálna ideológia: komunistická ideológia bola povinná, ale v praxi ju málokto bral vážne.
Pasivizácia občanov: režim zrušil snahy o politickú reformu, spoločnosť bola apolitická, orientovaná na súkromie.
Životná výmena za lojalitu: neoficiálny “spoločenský kontrakt” – pokoj za súhlas a konzum.
Žiadna mobilizácia: neexistovali pokusy o masové kampane ako v 50. rokoch.
Stabilizovaná elita: stranícka byrokracia bola stará, nemenná, bez vízie.
Maďarsko v 70. a 80. rokoch (Kádár)
Ekonomické reformy (tzv. Nový ekonomický mechanizmus, od 1968): trhové prvky, podniková autonómia.
Ideologické uvoľnenie: režim akceptoval istú mieru kultúrnej a názorovej plurality (tzv. „három T“ – támogatott, tűrt, tiltott – podporované, trpené, zakázané).
Relatívna sloboda života: vyššia životná úroveň než v iných východných krajinách.
Pasívna spoločnosť: žiadna masová mobilizácia, „kto nie je proti nám, je s nami“.
Formálne politické inštitúcie: MSZMP bola dominantná, ale bez aktívnej masovej podpory.
NDR v 80. rokoch (Honecker)
Tvrdšia línia než Maďarsko: vyššia miera represie, ale aj tu absencia ideologickej horlivosti.
Izolovanosť od spoločnosti: režim stratil kontakt s bežnými občanmi.
Stasi ako nástroj kontroly: masové sledovanie, ale nie mobilizačný totalitarizmus.
Spotrebný socializmus: pokus vyrovnať sa Západu cez materiálne zabezpečenie namiesto ideológie.
Politická stagnácia: stará elita bez snahy o reformy (na rozdiel od ZSSR po Gorbačovovi).
