8.Robert Dahl a polyarchie, debata o kritériách liberálnej demokracie (Sartori, Philipp, Schmitter, Karl, Diamond)

Question 1

Robert Dahl - liberálna demokracia

Answer 1

• Kontrola nad armádou a políciou
• Demokratická pol. kultúra (parochiálna, poddanská, participačná = zmiešaná s dominanciou participačnej)
• Absencia nepriateľských zásahov zvonka
• Moderná tržná (alebo zmiešaná) ekonomika a moderná spoločnosť
• Slabú subkultúrny pluralizmus (asimilácia v USA, konsenzus v HOL/BEL)
• Polyarchia

Question 2

R. Dahl - Polyarchia

Answer 2

• Spoločenský a organizačný dualizmus
• Rozšírenie individuálnych práv
• Volený vládny úradníci slobodnými a spravodlivými voľbami
• Všeobecné, aktívne, pasívne VP
• Sloboda prejavu, prístup k alternatívnym médiám
• Sloboda združovania

Question 3

Sartori

Answer 3

demokracia : vláda vychádza z ľudu, zákonnosť sa odvodzuje zo súhlasu ľudu, vláda pre dobro ľudu, jeho prospech (diskutabilné, aj KS slúžila ľudu ??)

problematika jednotného chápania pojmu demokracia

Liberálna demokracia
- prepojenie demokracie a liberalizmu (demokracie je dobrým zriadením až po liberalizácií)
- ochrana menšín a práv jednotlivca, rule of law
- kritika neliberálnej demokracie (hrozí k tyranii väčšiny, demokracia bez liberalizmu je pre Sartoriho prázdny pojem)
- je to jediná forma demokracie, kt. dokáže zabezpečiť slobodu, ochranu práv a rovnosť všetkým

Question 4

Larry Diamond

Answer 4

demokracia :
- režim, v kt. vláda vzniká prostredníctvom súťaživých volieb a rešpektuje občianske slobody

• systematicky rozlíšil dva základné typy demokracie: volebnú demokraciu a liberálnu demokraciu.

Volebná demokracia (electoral democracy)
Volebná demokracia je definovaná ako systém, v ktorom sú hlavné politické funkcie obsadzované prostredníctvom pravidelných, slobodných, spravodlivých a súťaživých volieb, pričom voľby sú viacstranícke a platí všeobecné volebné právo. Tento model kladie dôraz na procedurálnu stránku: pravidelné voľby, súťaž politických strán, základné politické práva ako sloboda združovania a prejavu, avšak tieto práva sú často chápané úzko a nie vždy plne garantované. Diamond upozorňuje, že väčšina nových demokracií po tzv. tretej vlne demokratizácie patrí práve do tejto kategórie, pričom medzi volebnou a liberálnou demokraciou existuje významná priepasť.

Liberálna demokracia (liberal democracy)
Liberálna demokracia predstavuje vyšší stupeň demokracie, ktorý okrem procedurálnych požiadaviek volebných demokracií zahŕňa aj: Silnú vládu práva (rule of law) a nezávislé súdnictvo. Rozsiahle individuálne slobody: sloboda viery, prejavu, publikovania, združovania, zhromažďovania. Ochranu práv menšín a zákaz diskriminácie. Pluralitnú občiansku spoločnosť, ktorá umožňuje občanom ovplyvňovať politiku aj mimo volieb. Horizontálnu zodpovednosť: mocenské inštitúcie sa navzájom kontrolujú a obmedzujú, čím je zabránené zneužitiu moci (checks and balances). V liberálnej demokracii nesmú existovať tzv. „rezervované domény moci“ (napr. armáda alebo oligarchovia), ktoré by neboli podriadené demokratickej kontrole.

Priepasť medzi volebnou a liberálnou demokraciou
Diamond poukazuje na to, že v mnohých krajinách síce existujú voľby, ale chýbajú ďalšie liberálne prvky – najmä ochrana práv menšín, nezávislé súdnictvo a účinné obmedzenia výkonnej moci. Tento nesúlad označuje za „priepasť“ medzi volebnou a liberálnou demokraciou, ktorá je jedným z najvýznamnejších, no často prehliadaných fenoménov súčasnej demokratizácie.

Question 5

Schmitter a Karl

Answer 5

základné kritéria demokracie : slobodné, pravidelné, férové voľby, právo kandidovať a voliť, politické práva a občianske slobody
- bez demokratických pravidiel nie je možné dosiahnuť demokratické výsledky
- neexistuje jeden model :

Liberálna demokracia
Uprednostňuje čo najužšie vymedzenie verejnej sféry, kladie dôraz na individuálne práva, slobodu a obmedzenie štátnej moci. Typickým príkladom sú západné demokracie, kde je silná ochrana súkromného vlastníctva a občianskych slobôd.

Sociálnodemokratická (alebo socialistická) demokracia
Rozširuje verejnú sféru prostredníctvom regulácie, dotácií či kolektívneho vlastníctva. Dôraz je kladený na kolektívne potreby, sociálnu spravodlivosť a rovnosť. Príkladom sú škandinávske krajiny, kde štát výrazne zasahuje do ekonomiky a zabezpečuje sociálne práva.

Konsenzuálna demokracia
Založená na širokých dohodách medzi rôznymi spoločenskými skupinami, často v spoločnostiach s veľkou etnickou, náboženskou alebo jazykovou rozmanitosťou. Príkladom je Švajčiarsko alebo Belgicko, kde sú rozhodnutia prijímané konsenzom a je silná ochrana menšín.

Majoritárna demokracia
Vyznačuje sa silnou vládou väčšiny, kde je menší dôraz na ochranu menšín a konsenzus. Príkladom je Veľká Británia s jej systémom „víťaz berie všetko“.

Participatívna demokracia
Kladie dôraz na čo najširšiu účasť občanov na rozhodovaní, nielen prostredníctvom volieb, ale aj cez občianske iniciatívy, referendá a aktívnu občiansku spoločnosť.

Pluralitná demokracia
Zdôrazňuje súťaž a vyvažovanie rôznych záujmových skupín, pričom politické rozhodnutia sú výsledkom vyjednávania medzi týmito skupinami.

Elitná demokracia
Hlavné rozhodnutia prijíma úzka skupina elít, pričom účasť širšej verejnosti je obmedzená. Tento model je často predmetom kritiky, ale v niektorých spoločnostiach prevažuje.