6.Podstata zastupiteľskej a priamej demokracie, ich vývoj a zamslenie nad prednosťami a slabiami, spojení liberalismu s demokracii v realite 19. a 20. stor. Flashcards
(12 cards)
Zastupiteľská demokracia
- občania nevládnu priamo, ale prostredníctvom volených zástupcov
- opiera sa o voľby, väčšinu, právny štát a deľbu moci
Výhody a nevýhody zastupiteľskej demokracie
Výhody : efektívnosť, odbornosť
Nevýhody : odcudzenie voliča, nedôvera, riziko elitizmu
Priama demokracia
- občania rozhodujú o politických rozhodnutiach priamo
- pôvodná forma demokracie v antickom Grécku
- dnes len vo forme čiastkových prvkov (referendá, ľudové iniciatívy)
Výhody a nevýhody priamej demokracie
Výhody : občianska angažovanosť, vyššia legitimita
Nevýhody : emocionálne rozhodovanie, neodbornosť, zložitosť tém
vývoj zastupiteľskej a priamej demokracie
- storočie: liberalizmus s obmedzeným volebným právom, postupná demokratizácia
Priama demokracia v tomto období prakticky neexistovala ako súčasť vládneho systému.
V liberálnych štátoch (napr. Veľká Británia, Francúzsko) dominoval reprezentatívny model s obmedzeným volebným právom (často iba pre majetnejších mužov).
Demokratizácia prebiehala skôr v rozširovaní volebného práva, nie vo forme priameho rozhodovania občanov.
Prvé teoretické diskusie o referende a ľudovej iniciatíve vznikajú najmä vo Švajčiarsku, kde sa na konci 19. storočia zavádza kantonálne a federálne referendum – to je kľúčový krok k praktickej priamej demokracii.
- storočie: všeobecné volebné právo, rozvoj sociálneho štátu, vznik liberálnej demokracie
V mnohých krajinách sa zavádza všeobecné volebné právo → zásadný predpoklad pre akýkoľvek prvok priamej demokracie.
Priama demokracia sa začína viac inštitucionalizovať:
Švajčiarsko: pokračuje vo využívaní referend a ľudových iniciatív (tzv. Volksrechte).
Niektoré štáty USA (napr. Kalifornia): zavádzajú iniciatívy a referendá na úrovni štátov.
Nemecko, Taliansko, Slovinsko, Slovensko, Česká republika a ďalšie štáty po druhej svetovej vojne alebo po páde komunizmu zavádzajú možnosť referenda (zväčša s ústavnými obmedzeniami).
Sociálny štát a liberálna demokracia však stále stavajú na reprezentatívnom modeli, pričom prvky priamej demokracie sú doplnkom a nie hlavným pilierom rozhodovania.
V totalitných režimoch: zneužitie pojmu „demokracia“ bez reálneho obsahu
Totalitné režimy ako nacistické Nemecko, Sovietsky zväz či severná Kórea síce formálne používali pojem „ľudová demokracia“, ale bez reálneho demokratického obsahu.
Referendá v týchto režimoch slúžili ako nástroj legitimizácie diktátorských rozhodnutí – bez slobodnej voľby, bez opozície a s manipulovanými výsledkami.
Napr. Hitlerove „referendá“ o zjednotení funkcií kancelára a prezidenta (1934) alebo plebiscity o pripojení Rakúska (1938) boli len formálnou hrou na priame rozhodovanie.
Východný blok (ČSSR, DDR a pod.): existovali tzv. „voľby“ s jednotnou kandidátkou, čo formálne pripomínalo demokraciu, ale v skutočnosti to bol nástroj kontroly.
spojenie liberalizmu a demokracie
Spočiatku napätie – liberáli sa báli masovej demokracie
Liberalizmus vznikol v 18. a 19. storočí ako ideológia ochrany individuálnych slobôd, právneho štátu, obmedzenej vlády a majetkových práv.
Demokracia sa v tom čase vnímala ako vláda väčšiny – často nevzdelanej alebo nemajetnej masy.
Liberáli sa obávali, že masová demokracia by mohla ohroziť:
Slobodu jednotlivca (tzv. tyrania väčšiny),
Vlastnícke práva (reformy v prospech chudobných),
Stabilitu systému (možnosť populizmu alebo chaosu).
Preto podporovali obmedzené volebné právo – len pre majetných a vzdelaných (napr. len muži s určitou výškou dane alebo vlastníctvom).
V tomto období bola demokracia pre mnohých liberálov podozrivá alebo neprijateľná.
Postupne sa vytvára liberálna demokracia – kombinácia práv jednotlivca a vlády väčšiny
V priebehu 19. a hlavne 20. storočia sa však medzi liberalizmom a demokraciou nachádza kompromis:
Liberalizmus prijíma všeobecné volebné právo,
Demokracia sa „skultúrňuje“ prijatím právnych obmedzení moci väčšiny.
Výsledkom je model liberálnej demokracie, ktorý:
Spája vládu väčšiny s ochranou práv menšín a jednotlivcov,
Zdôrazňuje nezávislosť súdov, slobodu slova, pluralizmus médií a ústavné pravidlá,
Buduje systém brzd a protiváh (checks and balances), aby sa zabránilo koncentrácii moci.
Tento model sa rozvinul v západných krajinách po 2. svetovej vojne a je dnes považovaný za štandardný model demokracie v liberálnom svete.
V totalitách chýbal liberalizmus, aj keď sa formálne hovorilo o demokracii
Totalitné režimy (napr. sovietsky komunizmus, nacizmus) často zneužívali jazyk demokracie, hovorili o:
„Ľudovej demokracii“,
„Diktatúre proletariátu“,
„Skutočnej demokracii proti buržoáznemu liberalizmu“.
V skutočnosti však:
Neexistovali práva jednotlivca (sloboda slova, zhromažďovania, pohybu),
Chýbali nezávislé inštitúcie,
Neexistoval pluralizmus ani skutočné voľby.
Formálne demokracie bez liberalizmu sa preto stali nedemokratickými diktatúrami, v ktorých sa „ľud“ spomínal len symbolicky.
Typy referend
Obligatórne - musí k otázke prebehnúť (vstup štátu do medzinárodnej organizácie)
Fakultatívne - dôležité otázky, vypísanie môže prebehnúť na základe žiadosti občanov / poslancov
Záväzné - určitý orgán je výsledkom viazaný
Konzultatívne - výsledok nemusí brať vláda v ohľad
Ratifikačné - dodatočne schvaľujúce určitý krok (zákon)
Celoštátne
Lokálne
Kde sú referendá ?
ŠVA, TAL, ÍR, SK, NEM, DÁN
Diktatúry a priama demokracia
referendá aj v diktatúrach s cieľom ukázať jednoznačnú podporu režimu
ľudové iniciatívy
skupina obyvateľov môže vystúpiť s určitým návrhom zákona, kt. je predložený v referende
Všeľudové diskusie
bývalé štáty ZSSR, vyjadrenie k návrhu zákona, de facto žiaden vplyv
Primárky
USA, voliči rozhodujú medzi kandidátmi, kt. ich bude vo voľbách reprezentovať
