14.Konsensuální a westministerský model (Liphart), 4/5 zákl. rysy, VS, logika konstrukce, kritika Flashcards
(5 cards)
Konsenzuálna demokracia
1) zdieľanie exekutívnej moci
- väčší počet strán, než je potreba k väčšinovej vláde
- na moci sa podieľajú všetky relevantné strany
- klesá význam pol. súťaže, stúpa medzistranícka spolupráca
2) rovnováha medzi legislatívou a exekutívou
- vláda nesmie dominovať parlament
- veľký význam majú parlamentné výbory
3) multipartizmus
- žiadna strana nemá schopnosť vytvoriť jednofarebnú vládu s väčšinovou podporou
4) pomerný VS
- menšiny sú proporčne reprezentované
- vylúčenie nadreprezentácie veľkých strán
- kvóty pre zastúpenie jednotlivých skupín
5) symetrický bikameralizmus
- vyrovnané právomoci medzi oboma komorami
- reprezentácia menšín
6) federálny a decentralizovaný štát
- rozptyl moci a posilnenie autonómie
- ústredná vláda + regionálne orgány
7) rigidita ústavy
- ochrana menšín
- menšina tak získava určité právo veta
Koprorativizmus, súdna kontrola ústavnosti, nezávislosť centrálnej banky na exekutíve
Westministerská demokracia
1) Koncentrácia výkonnej moci v rukách jednofarebnej vlády
- vládu tvorí jedna strana
- opozícia pôsobí len na pôde parlamentu, nemá na výkonnú moc žiaden vplyv
2) Dominancia vlády nad parlamentom
- premiér je de facto lídrom parlamentnej väčšiny
- vláda aj napriek tomu že je zodpovedná parlamentu, má parlamentnú väčšinu
3) Bipartizmus
- iné strany nemajú šancu sa presadiť
- jedna konfliktná línia : hospodárska-sociálna politika (štiepecia línia práce-kapitál)
4) Väčšinový VS
- first past the post (víťaz berie všetko)
5) Unitárna, centralizovaná vláda
- výkonná moc je sústredená v centre
- lokálna autonómia je obmedzená
6) Nevyvážený bikameralizmus
- dominuje dolná komora nad hornou (ak vôbec existuje)
- horná komora max brzdí rozhodnutie dolnej, nemá možnosť ho vyvrátiť
7) flexibilita ústavy
Pluralizmus, absencia súdnej kontroly ústavy, závislosť centrálnej banky na výkonnej moci
Westministerská demokracia príklady
Spojené kráľovstvo – „kolebka“ westminsterského modelu s dvojstranným systémom (konzervatívci vs. labouristi) a silnou pozíciou premiéra.
Kanada – federálny systém s väčšinovým volebným systémom, kde liberálna a konzervatívna strana dominujú politike.
India – kombinuje westminsterský parlamentarizmus s federálnou štruktúrou, avšak s vysokou centralizáciou moci.
Austrália – hoci má proporčné voľby do senátu, dolná komora (House of Representatives) funguje na základe okrskového systému s okamžitým prepočítavaním hlasov (instant-runoff voting).
Konsenzuálna demokracia príklady
Švajčiarsko – priama demokracia, federálna štruktúra a vlády založené na koalícii 4–5 strán (tzv. „koučová vláda“).
Belgicko – konsenzuálny model zohľadňujúci jazykové a regionálne rozdiely (Vlámsko vs. Valónsko).
Holandsko – tradícia „pilierizácie“ (katolícki, protestantskí, socialistickí a liberálni voliči) a vlády širokých koalícií.
Nórsko a Dánsko – proporčné systémy a spolupráca strán naprieč spektrom, napr. „červené“ a „modré“ bloky.
Nemecko – supermajoritné požiadavky v Bundestagu a federálna štruktúra.
Kritika
Neexistuje čistý konsensuálny ani westministerský model
- USA/KAN tian´hnu k westministerskému, ale sú to federácie
- VB dala pomerne vysokú autonómiu Škótsku a Walesu
- Nórsko má rigidnú ústavu a jednokomorový parlament
Sartori : dosiahnutie konsenzu je cieľom každej demokracie