Desiata kapitola Flashcards
(18 cards)
Spoveď opisuje úkon vyznania hriechov. Pokánie opisuje dve veci: postoj a skutok. Pokánie ako postoj vyjadruje nenávisť voči vlastným hriechom. V tomto zmysle je dôležitou podmienkou sviatostnej spovede. Svoje hriechy musíme ľutovať, do určitej miery nimi musíme opovrhovať.
str. 107
Ak je nás postoj pokánia dokonalý - ak nenávidíme svoje hriechy, lebo urazili Boha, ktorého milujeme -, vtedy ľutujeme hriechy s pravým pokáním. No väčšinou nenávidíme svoje hriechy z viacerých rozličných dôvodov. Nenávidíme ich, lebo sa za ne hanbíme, alebo sa pre ne zle cítime, alebo sa bojíme trestu, alebo zle pôsobia na naše telo, myseľ, majetok, či vzťahy. Takáto nedokonalá nenávisť našich hriechov sa volá strach zo zatratenia a postačí na platnú spoveď, aj keď vždy sa máme usilovať o dokonalejšie pokánie.
str. 107
Ak sa postoj pokánia stane zvykom, hovoríme, že pokánie je čnosť.
str. 108
No v čnosti pokánia by sme mali vzrastať aj konaním skutkov kajúcnosti - tak ako aj v čnostiach dobroty, odvahy a usilovnosti rastieme opakovaním drobných skutkov dobra, odvahy a usilovnosti.
str. 108
Skutky pokánia sa však neobmedzujú len na sviatostnú spoveď. Takého skutky zahŕňajú v sebe každý úkon sebazaprenia, ktorým odčiňujeme svoje hriechy alebo hriechy iných. Spomínali sme pôst, bdenie a putovanie, no je toho oveľa viac; obety pre iných - tiché a obyčajné skutky - situácie, keď obetujeme svoje pohodlie pre pohodlie, potešenie a útechu iných.
str. 108
Najlepšie úkony kajúcnosti sú také obyčajné, že ostanú nepovšimnuté. Naše najlepšie a najšťastnejšie dni sú tie, ktoré sú naplnené práve takýmito skutkami.
str. 109
Aktívne sebazaprenie je podstatnou časťou kresťanskej viery. Sebazaprenie teda nie je dobrovoľné, pre ľudstvo neexistuje nejaká iná, pôžitkárska cesta spásy.
str. 109
Sebazaprenie určite nie je popretím dobra na svete. Kresťania neobetujú tie najlepšie veci pre názor, že svet je zlý, a preto musí prestať existovať, ale preto, lebo vedia, že svet je veľmi dobrý - taký dobrý, že nás môže odlákať od toho, čo je oveľa lepšie, a tak nás zviesť z cesty domov k Otcovi.
str. 109
A napokon si musíme uvedomiť, že bolesť sama osebe nemá nijakú hodnotu. Kresťania sa nevyžívajú v bolesti. Avšak skrze ňu nachádzame milosť tak ako Kristus.
str. 110
Skutky sebazaprenia - umŕtvovanie a pokánie - odstraňujú prekážky, ktoré stoja v ceste Božej láske a nášmu podielu na Božom živote. Rúcajú modly v našom živote, aby nič neodvracalo našu pozornosť od milujúceho Boha.
str. 111
Všetko, čo nás drží v zajatí, je modla a tá si čoskoro od nás vyžiada obety. Aj modly si budú vyžadovať “umŕtvovanie”, lebo modly podobne ako Jahve sú žiarliví bohovia. Spomeňme si len na naše dnešné modly. Mnohí ľudia pre prácu obetujú svoje zdravie, čas, rodinu. Pre bezuzdný sex mnohí riskujú svoju povesť, zdravie, manželstvo, ba aj život. Pre nenásytnosť sú mnohí ochotní zapredať aj roky svojho života.
str. 112
Stará kresťanská múdrosť: Telo si žiada viac, než potrebuje, preto mu musíme dať menej, než si žiada.
str. 112
Musíme nahradiť svoje sebazaprenie - premeniť ho na pokánie - a ponúknuť ho Bohu, jedinému Bohu, ktorý je našou spásou. Modly musí nahradiť čistá a pravá nábožnosť, ktorá sa musí očisťovať naším postojom pokánia a skutkami pokánia.
str. 112
Zoberme si vnútorný život Najsvätejšej Trojice. Otec sa úplne dáva, neponecháva si nič zo svojho božstva. Dáva celý svoj život. Neprestajne sa stará o svojho Syna. Otec je okrem všetkého iného život dávajúci, milujúci a Syn je jeho dokonalý obraz. Čo je potom Syn, ak nie rovnako život dávajúci, milujúci? A Syn ostáva naveky obrazom Otca, rozdáva život, ktorý dostal od Otca, vracia mu ho ako dokonalý výraz vďaky a lásky. Tento život a láska, ktoré Syn dostáva od Otca a vracia mu ich späť, sú Duch Svätý.
str. 114
Božia láska je jedinou láskou, ktorá nás môže uspokojiť a urobiť šťastnými. Naša ľudská láska nás sklame - slabosťou, nedokonalosťou či smrťou milovaného človeka. Ľudská láska - a obmedzené šťastie, ktoré prináša, sú len náznakom lásky, z ktorej nás stvoril Boh.
str. 115
Človek, ako hovorí Cirkev, je jediný tvor na zemi, čo chcel Boh kvôli nemu samému, nemôže nájsť v plnej miere sám seba, iba ak v nezištnom sebadarovaní.
str. 115
Pokánie je dobrovoľné odstránenie prekážok Božej lásky k nám a našej lásky k Bohu. Znamená dávať celé svoje ja Bohu minútu po minúte.
str. 115
Skutky sebazaprenia majú liečivé účinky na našu žiadostivosť. Uzdravujú nás tým, že vyvažujú mnohé skutky pôžitkárstva. Sú liekom proti skutkom nestriedmosti a neviazanosti, ktorými sme zhrešili či oslabili svoju vôľu.
str. 116
