Šiesta kapitola Flashcards
(17 cards)
Sv. Augustín počíta s tým, že ľudia túžia len po dobrých veciach. Bažíme po tom, čo sladko chutí, čo je pohodlné, čo nás robí slobodnejšími a náš život jednoduchším. A navyše všetko, po čom túžime, je dobré, lebo Boh to tak stvoril.
str. 64
Pre nezriadenú náklonnosť si ľudia volia spomínané dobrá, i keď sú menšie a opúšťajú lepšie a najvyššie dobrá, a to Boha, jeho pravdu a zákon.
str. 65
Oddávame svoje srdce, telo i dušu márnivostiam a chvíľkovému vzrušeniu namiesto toho, aby sme kráčali k vrcholu všetkého potešenia, večnému Stvoriteľovi každej radosti. Keď sa zameriame na Božie dary, odvraciame sa od samotného Darcu.
str. 65
Problém teda nie je v tom, že nás niečo priťahuje, ale že nás to priťahuje väčšmi než Boh. Problémom je naša neprimeraná láska k veciam, k rozkoši a pozemskej sláve.
str. 65
Pud sebazáchovy a hlad sú hlboko zakorenené živočíšne inštinkty a telo na ne veľmi intenzívne reaguje. No nejestvuje podobný telesný pud pre vieru, nádej a lásku. Neexistuje nijaká žľaza, orgán či hormón, ktoré nás nútia uprednostniť Boha pred všetkým ostatným. Od Adama a Evy sa vyžadoval len úkon vôle - spojiť svoju vôľu s Božou vôľou - a teda obetovať všetky nízke žiadosti tela a duše, srdca i mysle.
str. 66
Naši prarodičia zvrátili božskú hierarchiu v človeku aj v celom ľudstve. Namiesto toho, aby naša duša panovala nad naším telom, naše telo - a jeho túžby a hute, radosti a obavy - ovládlo našu dušu.
str. 66
Žiadostivosť je neustála a ťahá nás ku dnu. Všetky stvorenia nás priťahujú, lebo také ich urobil Boh, sú odrobinkami jeho slávy a majú nás viesť k tomu, aby sme mu ďakovali, chválili ho a väčšmi milovali. No my máme sklon urobiť z týchto stvorených vecí najdôležitejšie objekty svojich túžob.
str. 67
Čím väčšmi sa oddávame svojim vášnivým túžbam, tým väčšmi sa nás zmocňujú a zväčšujú našu potrebu oddať sa im. Čím väčšmi potrebujeme tieto veci, tým menej pociťujeme potrebu Boha - aj keď on nám dal všetko na tomto svete.
str. 68
Tradícia uvádza 3 žiadostivosti:
1. Náš rozum je zatemnený (riadi sa telesnými potrebami)
2. Naša vôľa je oslabená (vôľa môže chcieť len dobro, no riadi sa údajmi, ktoré jej poskytuje zatemnený rozum, a preto často zvolí nesprávny smer. Nikto si nevolí zlo ako zlo, ani človek, ktorý spácha samovraždu či vraždu).
3. Naše túžby sú neusporiadané (túžby po jedle, spánku, sexe - sú v podstate dobré, ak sú podriadené Bohu, ale pre žiadostivosť sú neusporiadané; a tak nás naše telo zvádza k obžerstvu, lenivosti, smilstvu a iným hriešnym návykom).
str. 68
Najhorší trest pre nás je to, ako nás hriech priťahuje. Keď si človek zvolí zakázanú rozkoš, práve tá sa stáva trestom za hriech, lebo ak to zakúsil raz, chce to znova.
str. 70
Keď sa raz “chytíme” na hriech, hodnoty sa nám prevrátia naruby. Zlo sa stáva naším najnaliehavejším “dobrom”, našou najhlbšou túžbou; čo vlastne znamená, že dobro predstavuje “zlo”, lebo nás zdržiava od uspokojenia zakázaných žiadostí. Vtedy je ľútosť takmer nemožná, lebo ľútosť je podľa definície odvrátenie sa od zla k dobru; no hriešnik úplne obrátil definíciu dobra a zla.
str. 70
No najhorší dočasný Boží trest je závislosť, ktorá pochádza zo svojvoľne spáchaného hriechu.
str. 70
sv. Tomáš: “Je bežné, že nahnevaný človek trestá, a tak sa trest stáva výrazom hnevu. Preto sa samotný trest označuje slovom hnev, keď ide o Boží trest… (no) hnev sa nikdy úplne nedá pripísať Bohu, lebo vo svojom prvotnom význame zahŕňa aj vášeň”
str. 72
Boží hnev, zlosť a trest sú pojmy, ktoré nám pomáhajú pochopiť udalosti v našom živote a v dejinách, ktorými Boh nastoľuje spravodlivosť a poriadok. No nie sú zlosťou “vešajúceho sudcu”. Sú skôr nástrojom Božieho milosrdenstva a dobroty. Boží trest je ako trest milujúceho otca, alebo ako úder palicou pastiera, ktorý nás vedie na správny chodník. Lieči, obnovuje, vykupuje. Svätý Pavol povedal: “Božia láskavosť ťa chce priviesť k pokániu.”
str. 72
Boží trest - ba aj večný trest v pekle - je zárukou ľudskej slobody a uistením Božej lásky. Lebo nijaká láska sa nedá vynútiť. Musíme si slobodne zvoliť Božiu lásku, alebo ju - tragicky, definitívne - odmietnuť. Keby sme nemali možnosť zvoliť si hriech a zatratenie, nemohli by sme si slobodne vybrať a milovať Boha.
str. 73
Musíme si uvedomiť, že keď zhrešíme a zvolíme si namiesto Boha niečo iné, dosiahneme, čo sme si zvolili.
stre. 73
Žiadostivosť nás môže stiahnuť len jedným smerom: dolu, preč od Boha. A navyše jej príťažlivosť je silná, premáha telo i dušu. Môžeme ju premáhať sebaovládaním a sebazaprením - naozaj to musíme skúsiť -, no ani to nestačí. Potrebujeme pomoc, a tú môžeme dostať len od Boha: milosť, ktorú hojne rozdáva vo sviatosti pokánia.
str.73
