Druhá kapitola Flashcards
(5 cards)
Adam a Eva
Boh chce, aby s ozajstnou ľútosťou priznali svoj hriech. Začína s otvorenými otázkami, ktoré poskytujú priestor na vysvetlenie, pokračuje konkrétnejšími, až sa nakoniec priamo spýta ženy, čo urobila. No priznanie neprišlo ani po láskavých výzvach, ani po vyzvedaní. Adam namiesto toho, aby prevzal zodpovednosť za svoj skutok, najprv obviní svoju pomocníčku a potom samého Boha.
str. 15
Čím väčšmi potrebujeme spoveď, tým menej po nej túžime.
str. 15
Kain na seba berie Ábelov stav obete a vlastnú vinu prenáša na Boha. “Teraz nemôžem pracovať. Teraz sa nemôžeme priateliť. Teraz musím znášať nespravodlivosť.” Navyše obviňuje ostatných ľudí z vražedných úmyslov, hoci on sám je prvým vrahom v dejinách ľudstva.
str. 16
Ako vieru tak aj ľútosť nad hriechmi musíme dokazovať skutkami. Vidíme to aj v medziľudských vzťahoch. Keď niekoho urazíme, často nám dlho trvá, kým si priznáme vinu. Vyhovárame sa, odmietame zodpovednosť. No aby sa uzdravil náš vzťah, musíme si priznať - povedať, že je nám to ľúto - aj keď to nechceme povedať. A nielen to! Musíme si udobriť človeka, ktorého sme urazili. A to všetko platí o to väčšmi, ak ten, ktorého sme urazili, je sám Pán.
str. 18
Vrecovina, prach, plač, padanie na tvár - toto boli v staroveku spoločné znaky verejného vyznania vín. Izraeliti ich používali úplne spontánne, aby vyjadrili ľútosť nad svojimi hriechmi. A metafora je dokonalá, lebo hriech je príčinou smrti - skutočnou stratou duchovného života, čo je oveľa smrteľnejšie než obyčajná smrť.
str. 21
