Dvanásta kapitola Flashcards
(17 cards)
Naše každodenné, týždenné, či mesačné spytovanie svedomia nám pomôže správne pozerať na svoj život - a kráčať po ceste rovno domov.
No cesta domov nebude ľahká, lebo náš svätý ľud je ľud vo vojne a naši bezbožní, skazení nepriatelia nás neprestajne obklopujú.
str. 127
Jediný spôsob ako Adamovi potomkovia môžu prekonať pokušenie, je bojovať so všetkým, čo nás vzďaľuje od Boha.
str. 127
V každej bitke je mnoho nepriateľov: viditeľných i neviditeľných. Bojovníci okrem boja proti nepriateľským ostreľovačom zápasia aj s nedostatkom odvahy, únavou, pochybnosťami o sebe samých.
str. 127
Bojujeme proti svetu, telu a diablovi. Oslabuje nás telesná žiadostivosť a svetské rozkoše nás priťahujú väčšmi než Boh. Diabol pozná našu zraniteľnosť a snaží sa nás oslabiť. Keď zlyháme, môžeme byť smutní a unavení, a vtedy diabol dosiahne veľké víťazstvo: staneme sa svojimi najväčšími nepriateľmi.
str. 128
Nedisciplinovaný bojovník nedokáže poriadne bojovať. Preto katolíci chodia na duchovné cvičenia. Musíme byť silní, aby sme prekonali veľké pokušenia.
str. 128
Nástrahy sa nám môžu zdať také neprekonateľné, že môžeme byť v pokušení vzdať sa bez boja. No nikdy by sme sa nemali prestať pbrániť. Namiesto toho by sme mali znásobiť svoje úsilie posunúť bitku ďalej od mestských hradieb, ba vyhýbať sa aj každej príležitosti k hriechu a okolnostiam, ktoré by nás uvádzali do pokušenia.
str. 128
Pri pokušení k smrteľnému hriechu musíme utekať a neobzerať sa tak, ako utekal Lót zo Sodomy. Existujú také veľké hriechy, proti ktorým nehodno bojovať priamo. Ak cítime vášnivú náklonnosť k ťažkému hriechu - napríklad k sexuálnemu hriechu - ihneď musíme vycúvať z okolností, ktoré pre nás predstavujú pokušenie. Nie je hanba, ak sa dá oslabený vojak na ústup pred zabíjajúcim a oveľa silnejším protivníkom. Ak si zachráni život, bude môcť opäť bojovať. Opatrnosť je najlepšou zložkou odvahy.
str. 128
Či už zvíťazíme, alebo zlyháme, nikdy nebojujeme sami. “Oblak svedkov”, ktorí nás obklopujú nie sú len pasívni pozorovatelia. Sú spojencami v boji. Svätí v nebi pre nás vybojovali víťazstvo svojimi zásluhami. Ak ich voláme na pomoc, Boh použije ich spravodlivosť pre naše dobro.
str. 129
Ako zásluhy svätých pomáhajú nám, tak naše skutky pokánia pomôžu iným.
str. 129
Na druhej strane keď sa rozhodneme páchať zlo, hriech nezasiahne len nás samých, oslabujeme v boji aj svoju stranu. Pomáhame tak svojim nepriateľom a podporujeme ich: prívržencov diabla na tomto svete.
str. 130
Žijeme v rodinnom dome, ktorý nám umožňuje spoločenstvo s mnohými životmi,. mnohými miliónmi životov. Toľko ľudí sa na nás spolieha: svätí v nebi, naši súčasníci na zemi i budúce generácie, ktoré musia jedného dňa čerpať z našich zásluh.
str. 131
Preto musíme nenávidieť každý hriech, no najmä svoje vlastné hriechy posvätnou nenávisťou. Je ľahké nenávidieť hriechy iných - veľké do neba volajúce zlo, ako napríklad genocída či rasizmus, alebo úmyselné hriechy, ktoré nás osobne zraňujú, ako pohŕdanie či urážky. No zamyslieť by sme sa mali predovšetkým nad tými hriechmi, ktoré páchame my sami.
str. 131
Moje hriechy mi ubližujú väčšmi než hriechy mojich kolegov, susedov či rodiny.
str. 131
Božia moc zachraňovať, uzdravovať a obnovovať je oveľa silnejšia než naša moc hrešiť a ničiť.
str. 132
Nejestvuje skutočná alternatíva ľútosti. Ak neoľutujeme, nosíme v sebe hnev, a ak nevyznáme svoje hriechy, prenesieme svoju vinu aj na iných. Budeme obviňovať svoje obete. Budeme obviňovať svojich rodičov. Budeme obviňovať vládu. Budeme obviňovať nadriadeného či dozornú radu. Budeme obviňovať dedičnosť. Budeme obviňovať prostredie. No toto všetko je len odvracanie pozornosti. Koho skutočne obviňujeme? Je len jeden Pán nad dedičnosťou a prostredím. Ak nevyznáme svoje viny, dopadneme ako Adam: nakoniec obviníme Boha.
str. 133
Ak nevyznáme svoje hriechy - ak nebudeme žiť životom pokánia -, vždy budeme cítiť, že život je ako boj, ktorý prehrávame. Nikdy sa nám nepodarí vrátiť sa na správnu cestu, lebo nám ju zahatajú výhovorky a zvaľovanie viny na druhých. Nikdy nebudeme mať niečo také, ako biblické videnie sveta, a tak nikdy neuvidíme svet taký, aký v skutočnosti je. Uvidíme ho len ako temnú cestu, ktorou sa stal pre Adama a Kaina, alebo len ako miesto obžerstva, ktorým sa stal pre zblúdilých a zosvetštených Izraelitov.
str. 134
Skrze naše skutky pokánia Boh mení naše túžby, aby sme už netúžili po tom, čo chceme, ale čo skutočne potrebujeme pre dosiahnutie večnosti a podielu na Božej prirodzenosti.
str. 134
