Štvrtá kapitola Flashcards
(8 cards)
Sviatosť je viditeľný znak neviditeľnej milosti. Milosť je Boží život, ktorý sa nám udeľuje skrze tieto úkony, ktoré Kristus zveril svojej Cirkvi.
str. 37
Bez tohto odpustenia môžeme k Bohu pristupovať len ako otroci k pánov, so zrakom spusteným k zemi. No slová rozhrešenia nám umožňujú vzhliadnuť naňho so vztýčenou hlavu a nevinnými očami, ako deti pozerajú na svojho milovaného otca.
str. 38
Sviatosť si vyžaduje, 1 aby sme oľutovali svoje hriechy, 2 jasne prejavili svoju ľútosť tým, že ich vyznáme a 3 vykonali skutok pokánia alebo zadosťučinenia, ktorý nám udelí kňaz - spovedník.
str. 38
Naše kajanie sa nemusí byť dokonalé; nemusí prýštiť z čistej lásky. Môže mať pôvod napríklad aj v strachu z Božieho trestu. Aj to je dobrý začiatok a Božia milosť v nás dokončí započaté dielo a vynahradí to, čo chýba našej ľútosti.
str. 39
No musíme si dať predsavzatie, že zmeníme svoj života a v budúcnosti sa vyhneme hriechom, ktoré sme vyznali. Mali by sme si aj predsavziať, že sa vyhneme spoločnosti a miestam, ktoré nás privádzajú do pokušenia.
str. 39
Pri spovedi je dôležité pamätať si, že Bohu nehovoríme nič, čo by už nevedel. On pozná naše hriechy lepšie než my sami. Chce, aby sme vyznali svoje hriechy nie kvôli nemu, ale pre svoje vlastné dobro, lebo vie, že spoveď je dôležitým krokom v procese uzdravenia a na ceste k svätosti.
str. 41
Slová rozhrešenia nie sú len nejakou recitáciou kňaza (KKC 1548-1551). Sú to slová Boha, ktoré s mocou vyslovuje nad nami - tak ako s mocou hovoril nad vodami pri stvorení sveta, tak ako s mocou hovorí nad chlebom, keď ho nazýva svojím telom. Božie slovo je stvoriteľské a účinné. Takáto je aj moc, ktorú používa vo sviatosti zmierenia. Stvoriť znamená utvoriť niečo z ničoho. Boh nás slovami rozhrešenia obnovuje, akoby nás nanovo stvoril.
str. 43
Svätý Ján Zlatoústy v piatom storočí napísal, že “kňazi dostali moc, ktorou Boh neobdaril anjelov ani archanjelov: … môžu odpúšťať naše hriechy”.
str. 45
