Piata kapitola Flashcards
(12 cards)
Spoveď jestvuje preto, že všetci sa dopúšťame hriechov. Vyznať svoje hriechy znamená prijať zodpovednosť za svoje skutky a ich následky, statočne vziať vinu na svoje plecia, priznať, že sme sa sami rozhodli zhrešiť a všetko toto urobiť - ako najlepšie vieme - bez výhovoriek, zapierania či prikrášľovania.
str. 47
Hriech nemožno pochopiť, ak nepochopíme milosť. Nemôžeme pochopiť, čo strácame, ak najskôr nepochopíme, čo máme. Lebo keď zhrešíme, strácame milosť; a väčšej straty nad ňu niet.
str. 49
Kresťan ako adoptívny syn alebo dcéra, zjednotený s jednorodeným Božím Synom, môže nazývať Boha “Otcom”. Tento božský život, ktorý dostávame, nazýva sa posvúcujúca milsoť. Slovo milosť pchádza z gréckeho slova charis, čo znamená “dar”.
str. 49
My si však slobodne môžeme vybrať, či prijmeme tento dar, alebo ho skrze hriech odmietneme. Hriech je hocijaký čin - myšlienka, slovo, skutok, či zanedbanie -, ktorý uráža Boha, porušuje zákon, či odmieta poriadok jeho stvorenia.
str. 49
Lebo ak už slovo, ktoré vyslovili anjeli, bolo pevné a každý pristuok a neposlušnosť dostali spravolivú odplatu, ako unikneme my, keď zanedbáme takú spráu?” (List Hebrejom 2, 2-3)
str. 50
Keď Ježiš v Evanjeliu podľa Matúša 25 hovorí o súde a pekelnom ohni, hovorí takmer výlučne o hriechoch zanedbania.
str. 50
Božie milosrdenstvo nemá hraníc, ale kto vedome a dobrovoľne odmieta prijať ľútosťou božie milosrdenstvo, odmieta odpustenie svojich hriechov a spásu, ktorú mu ponúka Duch Svätý. Takáto zatvrdnutosť môže priviesť ku konečnej nekajúcnosti a do večného zatratenia (KKC 1864)
Ak neľutujeme, nemôžeme čakať odpustenie.
str. 52
Nesmieme sa dať odradiť, ak opakovane upadáme do všedného hriechu. No nesmieme sa ani vzdať predsavzatia úplne sa ho zbaviť. Nesmieme podceňovať škodu, ktorú môžu napáchať všedné hriechy.
str. 54
Nijaký hriech nie je izolovaný. Hriechy plodia ďalšie hriechy nielen hriešnikovi, ale aj v druhých. Keď hrešíme, meníme morálne prostredie, možno najskôr nebadateľne, no potom sa naše chyby zlúčia s drobnými previneniami mnohých ďalších a pôsobia ako morálna snehová guľa, ktorá sa valí dole svahom.
stre. 55
Keďže žijeme v spoločnosti a v rodine, nedokážeme sa ubrániť vplyvu hriechov svojich blížnych. Aj keď má každý hriech len jedného pôvodcu - jedného hriešnika, ktorý sa rozhodne zhrešiť -, všetky hriechy majú spoločný pôvod. Všetky pochádzajú v istom zmysle z prvotného hriechu.
str. 56
Adam s Evou dostali život v milosti, no to bol len predstupeň k niečomu väčšiemu. Boh chcel, aby táto milosť bola semienkom slávy. Adam bol stvorený v raji, no pre nebo. Boh chcel, ab yAdam mal podiel na vnútonom živote Najsvätejšej Trojice, ktorý spočíva v sebadarovaní: Otec prejavuje lásku Synovi, Syn mu ju úplne vracia darom svojho vlastného života a láska medzi Otcom a Synom je tretia božská osoba, Duch Svätý. Aby Adam mohol mať poviel na tomto živote, musel by ho začať žiť na zemi, v raji. Musel by sa úplne obetovať. A práve to nedokázal.
str. 59
Hriech na nedostatok niečoho, neprítomnosť niečoho, a to posväcujúcej milosti - a tá nás vrhá do tmy, slepoty a smrti.
str. 59
