Inteligencia Flashcards
(18 cards)
definície inteligencie
I. Implicitné teórie inteligencie: ako si bežný človek predstaví I: schopnosť riešiť problémy, vedomosti v rôznych oblastiach, EI, SI, schopnosť prispôsobiť sa prostrediu, rýchlosť usudzovania
II. Explicitné: vedecky overené
* Funkcia psychofyzických schopností (Galton)
* Funkcia schopnosti učiť sa v škole (Binet, Simon)
* Schopnosť vyvodzovať vzťahy medzi objektmi (Spearman)
* Kapacita k získavaniu poznatkov, schopnosť myslieť a abstraktne uvažovať, schopnosť riešiť problémy (Sternberg)
dnes: Inteligencia je schopnosť učiť sa zo skúsenosti, využívať metakognitívne procesy, ktoré skvalitňujú učenie a schopnosť prispôsobovať sa svojmu prostrediu, ktoré môže v rôznych sociálnych a kultúrnych súvislostiach vyžadovať rôzne druhy prispôsobenia
konsenzus: všeobecný faktor + praktické schopnosti
2 historické tradície merania inteligencie
Inteligencia – pohľad do histórie (Sternberg, 2002)
Zameranie na psychofyzické schopnosti (1. psych. lab, 1879, Lipsko)
Zameranie na usudzovacie schopnosti
Psychofyzické zameranie
1. Francis Galton
- predpokl.: I je funkciou psychofyzických schopností - meral rozlišovacie schop. (rozlišovanie hmotnosti, kmitočtu), fyzickú silu, motorickú koordináciu, RČ
- žiaden spol. faktor, ani výsledky psychofyzických testov nepredikovali akademické výsledky
2. Cattell
- výskum individuálnych rozdielov, meranie jednoduchých mentálnych procesov
- pojem mentálne testy na označenie súboru svojich úloh na meranie mentálnych procesov
Meranie vnímania, reakčného času, rozlišovanie hmotnosti, pamäťové úlohy, rýchlosť pohybu…
- myslel si, že tieto testy merali inteligenciu
- medzi výsledkami v testoch a akademickým výkonom ale neboli zistené vzťahy
3 druhy usudzovacích schopností, popis testu, súčasnosť
Binet a Simon
- test I
- Inteligencia ako funkcia schopnosti učiť sa v škole
- 3 druhy usudzovacích schopností
1) Zameranie – povedomie o tom, čo sa má robiť a ako
2) Adaptácia – výber stratégie riešenia úlohy (akým spôsobom reagovať)
3) Kritickosť – schopnosť kritizovať vlastné myšlienky a činy (metakognícia) - škála pôvodne obsahovala 30 skupín úloh, ktoré boli členené podľa vývinovej úrovne
- Pre každú vekovú skupinu vytvorili Binet a Simon samostatnú sériu úloh, ktoré by mali deti daného veku ovládať
Pokiaľ väčšina detí určitého veku zvládne danú úlohu, úloha je vhodná na zisťovanie intelektových schopností daného veku
= mentálny vek - súčasnosť: výsledkom je IQ, nie mentálny vek, kategorizácia podľa obtiažnosti, nie veku (čiže vie zistiť aj nadpriemerné schop.), obsah - verbálne myslenie, kvantitatívne myslenie (aritmetika, počty), abstraktné vizuálne myslenie (doplňovanie obrázkov) aj pamäťové úlohy, psychofyzické odstránené
Inteligenčný kvocient – IQ (Blatný et al., 2010; Svoboda, 2010)
1) William Stern: inteligenčný kvocient (IQ) ako pomer mentálneho a chronologického veku
- aby sa dalo posúdiť, či mentálny vek zodpovedá chronologickému veku, alebo či je lepší alebo horší
- Inteligencia je schopnosť prispôsobiť sa novým požiadavkám využívaním myšlienkových procesov, ktoré zodpovedajú účelu (Stern)
IQ=mentálny vek/chronologický vek
2) Pomerový inteligenčný kvocient (Terman)
IQ=(mentálny vek/chronologický vek)x100
- fliudná vrchol v 30ke, potom pokles, kryštalická postupný nárast
Deviačný inteligenčný kvocient (Wechsler)
- porovnanie výkonu jednotlivca s populačným priemerom
- predpokl: normalita -> nutné vypočítať priemernú úroveň intelektových schopností v každej vekovej kategórii v populácii a následne sa výkon jednotlivca porovnáva s týmto priemerom
- čím mladší jedinec tým užšie vekové kategórie sa používajú (u detí už trojmesačné vekové odstupy, v dospelosti aj 10-ročné odstupy)
-
Gaussova krivka – Normálna distribúcia úrovne intelektových schopností v populácii
Medián a modus predstavujú rovnakú hodnotu (v strede distribúcie – priemer)
Distribúcia sa rovnomerne znižuje na pravú aj ľavú stranu
Výkony v rozpätí -1 až +1 štandardná odchýlka zodpovedajú 68% ľudí v populácii
1 štandardná odchýlka predstavuje 15 bodov IQ
Klasifikácia IQ, primárne poruchy intelektu (Kolibáš, 1997)
MKCH 10/MKCH 11
141 < Genialita
131 – 140 Vysoký nadpriemer
121 – 130 Zvýšený nadpriemer
111 – 120 Ľahký nadpriemer
90 – 110 Priemer
80 – 89 Podpriemer
70 – 79 Oslabenie intelektu
50 – 69 Ľahká (mierna) MR F 70.-/6A00.0
35 – 49 Stredne ťažká MR F 71.-/6A00.1
20 – 34 Ťažká MR F 72.-/6A00.2
< 20 Hlboká MR F 73.-/6A00.3
- Primárne = prítomné od narodenia
- Sekundárne = rozvinuté v priebehu života (demencia)
- MKCH 10: Duševná zaostalosť (MR) – (F 70.-)
- MKCH 11: Poruchy intelektového vývinu – (6A00.-)
- Pri hodnotení ťažkého a hlbokého stupňa mentálnej retardácie (IQ < 40) je nutné kvalitatívne posúdenie fungovanie dieťaťa v bežnom živote
autor, popis, ako sa vysvetľuje výkon, chápanie I -> aká t -> aké úlohy
Dvojfaktorová teória inteligencie
- Charles Spearman (1863–1945)
- ucelená teória inteligencie
- založené na FA
- I ako všeobecný g faktor, ktorý sa podieľa na výkone vo všetkých testoch mentálnych schopností
- a zároveň I ako množina špeciálnych faktorov, z ktorých každý sa podieľa len na výkone v teste konkrétnej mentálnej schopnosti (percepčné schopnosti, pamäťové schopnosti, analógie, schopnosť usudzovať, verbálna plynulosť, rozpoznávanie slov…)
- Výkon rôznych úloh môže byť niekedy vysvetlený najmä všeobecným faktorom (napr. červený kruh ↓), niekedy najmä špeciálnym faktorom (napr. svetlo-modrý kruh ↓; v závislosti od ich presahu)
- I ako schopnosť vyvodzovať vzťahy medzi objektmi (kognitívna schopnosť) = Faktorovo-analytická teória
-> východisko pre Ravenove progresívne matice
autor, faktory (7)
Model primárnych mentálnych schopností
- Thurstone
- I je zložená zo 7 faktorov – primárnych mentálnych schopností (verbálne aj neverbálne)
1. Chápanie slov – slovník (schopnosť definovať / pomenovať slová)
2. Slovná plynulosť / pohotovosť – tvorba slov na konkrétne písmeno
3. Induktívne usudzovanie – analógie (A sa má ku B ako C ku …), dopĺňanie číselných radov
4. Priestorová predstavivosť – mentálne rotácie (vedieť si predstaviť určitý pohľad na 3D objekt)
5. Aritmetika – počítanie matematických úloh (sčítanie, násobenie, riešenie slovných úloh…)
6. Pamäť – zapamätávanie obrázkov, slov
7. Rýchlosť vnímania – rozlišovanie rozdielov medzi obrázkami (nájdi 5 rozdielov), škrtanie písmen (preškrtni všetky „A“ v riadku)
Cattellova teória inteligencie
- Spearman + Thurstone, FA
- 2 zložky I:
Všeobecnú inteligenciu (g-faktor) tvoria:
1) Fluidná – rýchlosť a presnosť abstraktného uvažovania - dedičná
- intelektový potenciál osoby
2) Kryštalizovaná inteligencia – nadobudnuté vedomosti, skúsenosti a slovná zásoba - závislá od skúseností osoby a podnetného prostredia
- súčasné testy intelektových schopností sa často zameriavajú na rozlišovanie a meranie týchto dvoch zložiek intelektu (obsahujú úlohy na fluidnú zložku inteligencie – väčšinou neverbálne úlohy, aj na kryštalizovanú zložku inteligencie – väčšinou verbálne / aritmetické úlohy)
Wechslerove testy intelektových schopností
Fluidná - neverbálne, zvládnu aj deti
* Doplňovanie obrázkov (čo chýba na obrázku – neúplné obrázky)
* Skladačky (skladanie obrázkov)
* Usporadúvanie obrázkov (podľa následnosti)
* Kocky (zostavenie obrazca z kociek)
* Kódovanie (spájanie znakov s geometrickými tvarmi / číslami)
* Hľadanie symbolov (nachádza sa symbol v rámčeku?)
* Bludiská (podobné ako v časopisoch)
Kryštalická - výkon závislý od skúseností a vedomostí
* Slovník (definovanie slov)
* Vedomosti (koľko má pes nôh?)
* Porozumenie (čo máš urobiť, keď si porežeš prst?)
* Podobnosti (čo majú spoločné klavír a gitara?)
* Aritmetika (riešenie príkladov, slovné úlohy)
* Číselné rady (opakovanie číselných radov)
Rola dedičnosti a prostredia vo vzťahu k rozvoju intelektových schopností
- Výskumy nie sú úplne jednoznačné
- Fluidná zložka intelektu je viac ovplyvnená dedičnosťou – predstavuje výkonový potenciál / strop
- Podnetnosť prostredia nemá priamy vplyv na fluidnú zložku
- Kryštalizovaná zložka intelektu je ovplyvňovaná prostredím (podnetnosť prostredia)
- Absencia podnetov ale ani presýtenosť podnetmi nie je žiadúca
- Dôležitá rola skúseností
Je možné rozvíjať intelektové schopnosti?
- kryštalickú áno, po strop fluidnej (fluidná vždy vyššia než kryštalizovaná, ak je medzi nimi rozdiel)
- Flynnov efekt – nárast IQ v čase (približne o 3 body IQ každých 10 rokov)
Flynn zistil, že u tej istej skupiny ľudí v priebehu niekoľkých desaťročí bol prítomný nárast v úrovni intelektu – približne 3 body každých 10 rokov
Kognitívne a kontextové modely inteligencie
1. Kognitívne modely
* Inteligencia ako intrapsychický fenomén
* Akým spôsobom spracúvame informácie
* Aké kognitívne procesy používame pri riešení úloh
2. Kontextové modely
* Prostredie ovplyvňuje implicitné teórie inteligencie
* Prostredie ovplyvňuje výkon v testoch IQ
* Prostredie ovplyvňuje aj to, ako ľudia rôznych kultúr vôbec uvažujú o inteligencii – čo si pod ňou predstavia, akú dôležitosť jej prikladajú
1) Kultúrne nezávislé testy (culture-free tests) – zahŕňajú neverbálne typy úloh, napr. matice…no zistilo sa, že aj v takých typoch úloh ľudia z niektorých kultúr zlyhávajú / nerozumejú ako ich riešiť
2) Kultúrne spravodlivé testy (culture-fair tests) – zahŕňajú položky, s ktorými by teoreticky mali mať skúsenosť všetci ľudia / deti
3) Kultúrne relevantné testy (culture-relevant tests)– zdôrazňujú, že jednotlivé položky / typy úloh by mali byť prispôsobené kultúre, v ktorej sa budú aplikovať
Teória inteligencie Edwarda Thorndikea
3 zložky inteligencie:
1. Abstraktná: schopnosť chápať a zvládať idey, korešponduje s kognitívnym chápaním I
2. Mechanická: schopnosť chápať a zvládať konkrétne predmety, praktická zložka
3. Sociálna: schopnosť chápať a zvládať druhých ľudí - prvá zmienka SI
Guilfordova teória štruktúry intelektu
1. Obsahy myslenia: sluchové, zrakové, behaviorálne, symbolické, sémantické
2. Mentálne operácie: poznávanie, pamäť, divergentné myslenie, konvergentné myslenie, hodnotenie
3. Produkty operácií: Jednotky, Triedy, vzťahy, Systémy, Transformácie, Implikácie
- všetky tieto aspekty sa kombinujú do výsledného počtu obsahov a tvoria štruktúrovaný model intelektových schopností
- v súčasnosti tento model nemá výraznú podporu vo výskume
Gardnerova teória viacnásobných inteligencií
9 druhov inteligencií, ktoré sú na sebe relatívne nezávislé
1. Jazyková (verbálny úlohy, schopnosti)
1. Logicko-matematická
1. Priestorová (priestorová predstavivosť, mentálne rotácie)
1. Hudobná (hudobný talent / schopnosti)
1. Telesno-kinestetická (pohybová zručnosť)
1. Interpersonálna (schopnosť rozumieť iným ľuďom)
1. Intrapersonálna (schopnosť rozumieť sebe samému)
1. Prírodovedná (záujem človeka o prírodu)
1. Existenciálna (záujem človeka o existenciálne otázky)
Každá z týchto inteligencií je samostatný koncept – nie sú to len čiastkové schopnosti
Nie je nevyhnutné, aby medzi týmito inteligenciami existovali vzťahy
Každá z týchto inteligencií môže byť v rôznej miere zastúpená u každého človeka
Triarchický model inteligencie - autor, def. I, komponenty
Robert Sternberg (1949)
I = je kapacita k získavaniu poznatkov, schopnosť myslieť a abstraktne uvažovať a schopnosť riešiť problémy (kognitívny pohľad)
3 procesy - komponenty, ktoré ovplyvňujú spôsob uvažovania a riešenie problémov:
1) Procesuálne/Metakomponenty:: analytické schopnosti / teoretizovanie - získavanie nových informácií a ich vyhodnocovanie,
výber efektívnych stratégií riešenia problému, monitorovanie riešenia a zmenu prístupu, ak je nutná
2) Kontextuálne/Výkonnostné komp.: efektívne zaobchádzanie s okolitým prostredím - prispôsobovanie sa/si prosredia
**3) Experienciálne komp./Komponenty získavania znalostí **: kreatívne schopnosti - originálne riešenia v nových a zložitých situáciách
Ďalšie druhy inteligencií (Blatný et al., 2010)
Praktická inteligencia
Emocionálna inteligencia
Sociálna inteligencia
