Self Flashcards
(11 cards)
def, 3aspekty self, v PO, východiská (2 teórie)
Self (Blatný et al., 2010)
= Mentálna reprezentácia seba samého
= Percepcia seba samého formovaná prostredím
= Postoj k sebe samému:
1) Kognitívny aspekt – obsah a štruktúra self
2) Emocionálny aspekt – hodnotenie self
3) Konatívny aspekt – regulácia self
- v PO ako teoretický a výskumne relevantný konštrukt
- multifacetový, hierarchický, dynamický systém
Teoretické východiská v pozadí týchto konštruktov:
1. Sociálno-kognitívna teória (Bandura) – dominantný prístup vo výskume self
2. Symbolický interakcionizmus (Cooley, Mead) – self ako sociálny konštrukt
obsah, štruktúra (4)
Kognitívny aspekt self (Blatný et al., 2010)
I. Obsah sebaobrazu (self-concept) – Ako o sebe uvažujeme?: súhrn všetkých znalostí, predstáv o sebe samom (demografické charakteristiky, fyzické rysy), kt sa vytvára v procese socializácie a vekom sa rozrastá
II. Štruktúra sebaobrazu (self-concept) –Akým spôsobom sú naše znalosti o self usporiadané?
1) S ako súbor schém: opakované kategorizácie a hodnotenie správania
2) S ako prototyp: určitý súbor rysov ktoré sú typické pre našu osobu (centrálne a okrajové) abstrahovaný z pozorovania vlastného správania v špecifickom situačnom kontexte
(ja sám, ja s ľuďmi, ja v práci)
3) S ako hierarchická kategoriálna štruktúra: rysy, hodnoty, ale aj špecifické vzorce chovania a minulé udalosti hierarchicky usporiadané podľa miery abstrakcie od konkrétnych špecifických prvkov (napr. študujem psychológiu) po všeobecné kategórie (napr. som intelektuál)
4) S ako asociatívna sieť: info o sebe uložené v pamäti a asociácie mezdi nimi
Typy self reprezentácií (13)
- Jadrové reprezentácie self – atribúty udržujúce si centrálnu pozíciu v štruktúre sebaobrazu
- Periférne reprezentácie self– atribúty stojace na okraji štruktúry sebaobrazu
- Reálne self– atribúty, ktoré nás identifikujú
- Aktuálne self– atribúty, o ktorých sa domnievame, že ich máme
- Možné self– atribúty, ktoré by sme teoreticky mohli získať (napr. za odlišných okolností)
- Požadované self – atribúty, o ktorých sa domnievame, že by sme ich mali mať
- Ideálne self – atribúty, ktoré by sme v ideálnom prípade chceli mať – môžu motivovať naše správanie
- Vysnené self– idealizované atribúty, ktoré by sme radi získali
- Záväzné self – atribúty, ktoré sme odhodlaní získať
- Neželané self– atribúty, ktoré nechceme mať – môžu motivovať naše správanie
- Moje zlé ja– naše negatívne atribúty (napr. som lenivý, som nedochvíľny…)
- Sebaklam – skreslenie sebaobrazu s adaptívnou funkciou
- Pravdivé / falošné self – oblasť psychopatológie (narcistická porucha osobnosti, depresie…)
def, 4 zložky, zdroje sebahodnotenia
Emocionálny aspekt self (Blatný et al., 2010)
- aký máme postoj k sebe samému
- môže mať seba-obrannú funkciu
- ovplyvnený našimi predošlými úspechmi a neúspechmi
Zložky emocionálneho aspektu
1. Sebaúcta – úcta / rešpekt k sebe samému (nízka – vysoká)
2. Sebahodnotenie – hodnotenie seba samého (pozitívne – negatívne, stabilné-nestabilné)
- zdroje: Sociálne posilnenia, Afektivita (+/-)
3. Sebavedomie – vedomie vlastnej hodnoty, dôvera vo vlastné sily, sebaistota (nízke – vysoké)
4. Sebadôvera – viera v seba samého, vo vlastné schopnosti a sily (nízka – vysoká)
3 základné časti
Konatívny aspekt self (sebaregulácia) (Blatný et al., 2010)
- Motivačné a behaviorálne hľadisko
- výskum: „na cieľ orientované správanie“
1) Sebaúčinnosť: presvedčenie o vlastnej schopnosti vykonať konkrétne správanie, dôležitý motivačný faktor –> vyššia miera sebaúčinnosti podporuje realizáciu správania
- Škála všeobecnej sebaúčinnosti (Juerusalem, Schwarzer, 1995): “Keď stojím pred nejakým problémom, zvykne ma napadnúť viac spôsobov, ako na to”
“Ak som „v kaši”, obvykle vymyslím, ako sa z nej dostať.”
2) Sebamonitorovanie
Metakognitívny proces – pozornosť venovaná pozorovaniu vlastného správania
Jeden z mechanizmov regulácie správania
(Keď činnosti venujeme plnú sústredenú pozornosť a dokážeme monitorovať proces riešenia úlohy (uvedomujeme si, či sa nám darí dosahovať cieľ, či máme pred sebou nejaké prekážky…), umožňuje nám to väčšiu sebareguláciu / kontrolu nášho správania)
- využívaná najmä v nových sit, ak nepoznáme spol. normy, pozorujeme ako sa správajú iní ľudia a snažíme sa prispôsobiť – sebamonitorujeme sa, či príliš nevyčnievame
3) Sebakontrola a sebaregulácia (viď nižšie)
defincíe, vymenovať teórie s autormi (5)
Sebaregulácia a sebakontrola (Blatný et al., 2010; Lovaš et al., 2017)
- na cieľ orientované správanie
= Regulácia a kontrola našich myšlienok, afektov, túžob, pohnútok
Niektorí autori vnímajú sebareguláciu a sebakontrolu ako synonymá, alebo sebakontrolu vnímajú ako súčasť sebaregulácie
1) Sebaregulácia - aktivizačná zložka v správaní
(napr. chcem zvládnuť skúšku -> chodím na prednášky, poznámky, učenie)
2) Sebakontrola - inhibičná zložka v správaní= eliminácia neželaných a rušivých vplyvov
1. Sociálno-kognitívna teória sebaregulácie A. Banduru
1. Teória sebaregulácie Ch. Carvera a M. Scheiera
1. Teória sebaregulácie P. Karolyho
1. Silový model sebakontroly R. Baumeistera
1. Model Rubikon P. Gollwitzera
Sociálno-kognitívna teória sebaregulácie (A. Bandura)
- Pozorovanie vlastného správania
- Hodnotenie správania podľa osobných štandardov
- Sebaregulácia (self-reakcie) je mediátorom vzťahu medzi našimi osobnými štandardami (normami) a správaním vedúcim k cieľu
- Uvedomovanie si toho, či sa nám darí alebo nedarí dosahovať cieľ – či sa približujeme k cieľu alebo vzďaľujeme
- osobné štandardy -> self-reakcie > správanie
Kontrolný model sebaregulácie (Ch. Carver, M. Scheier)
- Správame sa spôsobom, ktorý smeruje k dosiahnutiu našich cieľov (napĺňaniu osobných štandardov) a zároveň kontrolujeme plnenie osobných štandardov – mechanizmus spätnej väzby
- Príklad: želaný stav – prejsť cez skúšky; súčasný stav pred skúškami – skúšky som zatiaľ nespravil
- Priebežne si porovnávame náš súčasný stav a náš želaný stav : Ak sa zhodujú, cieľ sme už dosiahli/Ak sa nezhodujú, musíme robiť niečo preto, aby sme sa k želanému stavu približovali (potrebujeme meniť súčasný stav)
- Ide o vedomý proces
- Súkromné a verejné sebauvedomenie
- Sebaregulácia a sebakontrola (Blatný et al., 2010; Lovaš et al., 2017)
aký typ prístupu, čo je sebareg., aké ma fcie (5)
Teória sebaregulácie (P. Karoly)
- Systematický prístup k sebaregulácii
- Syntéza viacerých prístupov
- Sebaregulácia – zámerná (vedomá) regulácia myšlienok, afektov, správania, prežívania, pozornosti atp. v na cieľ orientovanom správaní (s cieľom zvýšiť pravdepodobnosť, že sa nám podarí dosiahnuť cieľ)
- fcie sebaregulácie:
1. Direktívna: výber cieľa a jeho hodnotenie (v zmysle pravdepodobnosti jeho dosiahnutia)
2. Regulačná: porovnanie súčasného a želaného stavu
3. Kontrolná funkcia: prispôsobenie aktivity podľa výsledku
4. Aktivizujúca rola sebaregulácie – aké kroky musíme uskutočniť, aby sme dosiahli cieľ
5. Akčná: zdroje energie v sebaregulovanom správaní (proces sebaregulácie nás stojí určité úsilie / energiu)
Silový model sebakontroly (R. Baumeister)
- Dôraz na sebakontrolu v procese sebaregulácie
Sebaregulácia ako širší pojem, aj nevedomé procesy, aktivizujúci prvok (čo musím spraviť na dosiahnutie cieľa?)
Sebakontrola obsahuje iba vedomé procesy, inhibujúci prvok (potláčanie túžob a pokušení, eliminácia rušivých vplyvov) -
Uplatňovanie sebakontroly vedie k jej oslabovaniu (sila ega, vyčerpanie ega)
Účastníci experimentu, ktorí museli kontrolovať svoje myšlienky a emócie, dosahovali následne nižší výkon v riešení kognitívnych úloh
Výskumy ale poukazujú aj na to, že sebakontrolu je možné trénovať
Rubikonový model akčných fáz (Gollwitzer, 1990)
Sebaregulácia zahŕňa uvedomovanie si procesu dosahovania cieľa rozdelený na motivačnú a vôľovú zložku
Na úrovni motivácie – 1) Pred-rozhodovacia fáza – si uvedomujeme si naše potreby a želania, a zvažujeme, ktoré ciele by sme chceli dosahovať -> rozhodnutie = prekročenie rubikonu -> a nastáva vôľová činnosť, ktorá sa delí na 2 fázy
2) Pred-akčná fáza: implementačné zámery (čo potrebujeme urobiť pre to, aby sme dosiahli cieľ) a plánovanie činností
3) Akčná fáza zahŕňa vykonávanie činnosti, dosahovanie cieľa
Po dosiahnutí cieľa nasleduje ukončovacia motivačná fáza – 4) Post-akčná fáza – ktorá zahŕňa kritické zhodnotenie celého procesu, sebareflexiu atp.
