Minulá skúška Flashcards

(25 cards)

1
Q

mentálny vek
pomerové IQ
deviačné IQ

A

- ment. vek - Binet a Simon: priemerná úroveň inteligencie pre osobu určitého veku
- pomerové IQ - Treman: IQx100
(ale problém, lebo toto platí len v obd. dospievania, v dospelosti stabilné a od 50r. úbytok)
- deviačné IQ - Wechsler: (dnešná podoba merania IQ) porovnanie výkonu jendotlivca s po. priemerom (vychádza z predpoklad nor. rozloženia - Gausova krivka)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

spoločné znaky kruhových modelov (6), autori

A
  • Leary a Wiggins
  • Kruhové usp. rysov: po obvode kruhu, rovnaké vzd. od stredu kruhu
  • Rovnaké vzdialenosti rysov od seba navzájom
  • Rysy sú charakterizované jedinečnou kombináciou oboch určujúcich dimenzií
  • Pozitívne korelácie medzi susednými rysmi
  • Negatívne korelácie medzi oproti stojacimi rysmi
  • Tesnosť vzťahov medzi rysmi je priamo úmerná ich vzájomnej kruhovej vzdialenosti
  • Ak sa rysy nachádzajú v blízkosti stredu kruhu, považujú sa za adaptívne
  • Ak sa rysy nachádzajú v blízkosti okraju kruhu, považujú sa za patologické
  • Vertikálna dimenzia: dominancia ↔ submisivita
  • Horizontálna dimenzia: hostilita ↔ afiliácia
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

5 faktorová teória na pozadí 5faktorového modelu - predpoklad, znaky ľudskej prirodzenosti (4), 5 základných prvkov

A
  • predpokl: O je determinovaná biologicky aj kultúrne
  • snaží sa na teoretickej úrovni vysvetliť opodstatnenosť existencie piatich faktorov v pozadí popisu osobnostných rysov (ex-post)
  • ľudská prirodzenosť je vedecky poznateľná, racionálna (dokážeme porozumieť sebe aj iným; konáme vedome), variabilná (v O existujú individuálne rozdiely), aktívna (aktívne riadime svoj život svojou vôľou; konanie má vnútorné príčiny)
  • Prvky 5-faktorovej teórie (základné postuláty)
    1) Bazálne tendencie: 5 faktorov sú biologicky podmienené, vrodené, meniteľné schopnosti a dispozície (introvertní rodičia -> I dieťa)
    2) Charakteristické adaptácie: to akým spôsobom sa vlastnosti budú prejavovať záleží od prostredia
    3) Sebaobraz: súvisí s char. adpt.; každý človek dokáže sám seba popísať na každom faktore (do akej miery je neurotický…)
    4) Súhrn dôležitých životných udalostí: ako sa rysy prejavovali počas života
    5) Vonkajšie vplyvy: zdôrazňuje sa vplyv prostredia, vyjadrujú dynamiku správania
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

kategorizácia MKCH11

A
  • len jedná spoločná diagnóza - Porucha osobnosti
  • tam sa hodotí mierny, stredný alebo závažný stupeň - hodnotenie na 6 dimenziách:
    1) negatívna afektivita: tendencia k prežívaniu neg E
    2) vzťahová separácia: tendencia udržiavať interpersonálny a emo. odstup
    3) disociálnosť: nerešpektovanie práv a pocitov iných, zameranie na seba. aneodstatok empatie
    4) disinhibícia: tendencia konať unáhlene na zákl. okamžitých vonk./vnút. podnetov
    5) anankastickosť: veľmi úzke zameranie na vlastné rigidné štandardy dokonalosti a na kontrolu vlastného správania, správania druhých a situácií, aby boli v súlade s týmito štandardmi
    6) hraničný vzorec: pervazívna nestabilita interpersonálnych vzťahov, sebaobrazu, afektov, a výrazná impulzivita
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

kategorizácia DSMV

A

= pretrvávajúci vzorec vút. prežívania a správania, kt. sa významne odchyľuje od kultúrnych očakávaní, je pervazívny a neflexibilný, má nástup v adolescencii alebo ranej dospelosti; je stabilný v čase a vedie k distresu alebo narušeniu (je vnímané viac okolím ako jedincom samým)
delenie podľa DSMV po klastrov:
klaster A - okoliu sa javia ako čudní, bizarní a excentrickí
- paranoidná
- schizoidná
- schizotypová
klaster B - dramatickí, emocionálni, nestálí
- antisociálna
- hraničná
- historiónska
- narcistická
klaster C - úzkostní, bojazliví
- obsedantno-kompulzívna
- vyhýbavá
- závislá

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Heckausenoveh teória + príklad

A

Model celoživotnej optimalizácie v primárnej a sekundárnej kontrole:
1. Selektívna primárna kontrola
Vyberáme si cieľ, ktorý sa snažíme dosiahnuť a niečo pre to robíme
Napr. príprava na prijímacie pohovory na lekársku fakultu
2. Selektívna sekundárna kontrola
Udržiavanie motivácie pri dosahovaní zvoleného cieľa
Motivovanie samého seba
Ak sa nám ciele nedarí dosahovať dochádza ku kompenzačnej kontrole
3. Kompenzačná primárna kontrola
Napr. ak uchádzač neuspel na prijímacích pohovoroch, môže požiadať o pomoc niekoho z okolia, kto mu pomôže pripraviť sa na pohovor na inej univerzite
Študenti so špeciálnymi potrebami využívajú načúvacie aparáty, čítačky atp.
4. Kompenzačná sekundárna kontrola
Ak uchádzač neuspel na prijímacích pohovoroch, začne presviedčať sám seba, že preňho ten cieľ nebol až taký dôležitý, alebo že môže ísť študovať niečo iné, alebo si povie, že ani jeho kamarátov neprijali atp.

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

teórie celoživotného vývinu popis

A
  1. klasické
    - identifikácia vývinových štádií vývinu osobnosti, myslenia, morálneho usudzovania atp.
    - konkrétne vývinové etapy, ktoré nastávajú u každého človeka v rovnakom slede
  2. moderné
    - nemajú konkrétny počet konkrétnych vývinových štádií, zaujímajú sa o vývin v celej jeho komplexnosti
    - dôraz na jedinečnosť / individuálnosť vývinu človeka
    - aké rôzne faktory a akým spôsobom sa môžu podieľať na celoživotnom vývine
    - akceptujú vplyv vnútorných (prírodné, biologické) aj vonkajších (spoločenské, historické kultúrne) vplyvov (nature & nurture)
    - vývin prebieha pod vplyvom biologických aj spoločenských faktorov
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

delenie teórií celoživotného vývinu

A

klasické:
Freud - psychosexuálny vývin
Erikson - psychosociálny vývin
Havinghurst - vývinové úlohy
Piaget - kognitívne myslenie
Kohlberg - morálny vývin
moderné:
a. lifespanové: Baltes - t. celoživotného vývinu; Heckhausenová - t. celoživotnej kontroly
b. model životnej drázy: Elder - t. celoživotnej dráhy
c. t. vývinových systémov: Magnusson - Holistická interakčná t. ; Lerner- t. vývinového kontextu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Goldsmith a Campos

A

Emočná teória detského temperamentu
- deskriptívny prístup
- temperament = emocionálne charakteristiky osobnosti – individuálne rozdiely v primárnych emóciách
- prístup zameraný na obsah (primárne E) + prístup zameraný na formu (spôsob prejavu E)
- predpokl: sú individuálne rozdiely v emocionálnej oblasti osobnosti (G. Allport)
- akceptujú biologickú podmienenosť temperamentu
- Goldsmith sa venoval genetickej podmienenosti osobnosti
- Campos sa venoval experimentálnemu výskumu E
- hľadali koreláty medzi temperamentom detí a rodičovskou výchovou – temperament je podmienený aj vonkajšími faktormi (Planalp, 2019)
- Štruktúra temperamentu
a. obsahové dimenzie temperamentu = primárne E (+aj -): strach, hnev, smútok, odpor, radosť, prekvapenie, úzkosť, potešenie, záujem
b. modality obsahových dimenzií = behaviorálne prejavy / spôsob prejavu E: výraz tváre, hlasový prejav, držanie tela, gestá, motorika
c. formálne parametre emo. reakcií = stabilita a intenzita emo. prejavov v čase

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Thomas a Chessová popis

A
  • deskriptívny prístup, pozorovanie správania detí
  • 9 temp. kategórií:
    1. úroveň aktivity: aktívne vs pokojné deti
    2. pravidelnosť biologických funkcií: stravovanie, vylučovanie, spánok-bdenie
    3. odkloniteľnosť pozornosti: vysoká - ľahko rozptýliteľné, keď plače, ale potrebuje pokoj pri práci/nízka - ťažko utíšiteľné, ale vie pracovať v ruchu
    4. poz./negatívne reakcie:sociálny odstup/priblíženie; pri + častý úsmev, záujem o interakciu s ľuďmi/- plačlivosť, nervozita, podráždenosť, úzkostnosť, neschopnosť nadväzovať vzťahy
    5. ľahká/náročná adaptalita: schopnosť adaptovať sa neznámym podnetom (napr. ostať na víkend u babky, tábor)
    6. rozsah pozornosti a vytrvalosť: nakoľko sa dokáže venovať jednej činnosti (napr. plakať, kým nedostane, čo chce, čítať, hrať sa)
    7. intenzita prejavovania nálady: vrieskanie a plač, hádzanie sa o zem vs mravčanie ako prejav hnevu
    8. podnetový prah: ak vysoký, tak odolnejšie
    9. kvalita prevažujúcej nálady: poz./neg. nálada
  • 3 temperamenty:
    1) jednoduchý (40% v čistej podobe): d. je aktívne, pravidelné biologické funkcie, vytrvalejšie, pozitívne naladené, lepšie adaptabilné
    2) náročný (10% v čistej podobe):
    prevažujú neg. E (plačlivosť, nespokojnosť), nepravidelné biologické funkcie, nižšia vytrvalosť, vyššia rozptýliteľnosť, nižšia adaptabilita
    3) pomaly sa rozohrievajúci (15% v čistej podobe): najprv náročný temperament, postupom času sa presúval smerom k jednoduchému temperamentu
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Thomas a Chessová: východiská a vplyv na vývin

A
  • v: potreby klinickej praxe
  • predpoklad, že temperament je v interakcii aj s ďalšími charakteristikami:
    1) prostredie – požiadavky, nároky, očakávania iných ľudí (rodičov, učiteľov)
    2) osobné charakteristiky – motivácia, IQ, schopnosti
  • normálny vývin = goodness of fit
    Temperament + osobnostné charakteristiky = schopnosť zvládnuť požiadavky správania
  • patologický vývin = poorness of fit
    Temperament + osobnostné charakteristiky = neschopnosť zvládnuť požiadavky prostredia
    napr. ak rodičia tlačia introvertované dieťa do veľkého množstva krúžkov a spoločenských udalostí
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

kategoriálny vs dimenzionálny prístup pri klasifikácii porúch O

A

a. kategoriálny (DSMV, MKCH10): kategórie porúch vnímané ako samostatné diagnostické kat. (narcistická, hraničná, obsesívno-kompulzívna, vyhýbavá…) - spĺňa alebo nespĺňa symptómy?
b. dimenzionálny (DSMV, MKCH11): extrémne a patologické vyjadrenie normálnych čŕt (mierny, stredný, závažný stupeň PO) - posudzuje sa miera narušenia

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

dispozičný optimizmus
1 vs 2diemnzionálny model

A

= generalizované očakávania, že sa stanú dobré veci
1-dimenzionálny (priamka O-P)
Čím vyššia miera optimizmu, tým nižšia miera pesimizmu
Človek nemôže byť zároveň optimistom a pesimistom
Výskumy väčšinou podporujú tento model (vysoké korelácie medzi optimizmom a pesimizmom), no existujú aj situácie, kedy sa do uvažovať o 2 dimenziách
2-dimenzionálny model (kríž -vyoká/nízka miera P,O)
V optimizme aj v pesimizme je prítomná nízka aj vysoká miera
Človek môže byť optimistom aj pesimistom zároveň (napr. keď sú prítomné aj dôvody pre úspech aj pre neúspech)
Prítomnosť pozitívnych očakávaní nie je to isté ako neprítomnosť negatívnych očakávaní

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

faktorovo-analytické teórie inteligencie

A
  1. Thurstone: 7 schopností: chápanie slov, slovná pohotovosť, induktívne chápanie, aritmetika, pamäť, priestorová predstavivosť, rýchlosť vnímania
  2. Spearman: g-faktor + špeciálne faktory
  3. Cattel: syntéza - fluidná a kryštalická
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

AB5C model popis

A
  • Hofstee, de Raad, Goldberg
  • Abridged Big 5 Dimensional Circumplex
    aplikuje kruhovú štruktúru na 5 faktorový model
  • každý rys je sýtený 2 faktormi
  • 10 dvojdimenzionálnych kruhov (OC, OE, OA, ON, CE, CA, CN, EA, EN, AN)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

posttraumatický rast - autori, def. + dôsledky (5)

A
  • Tadeshi a Calhoun
    = schopnosť vnímať náročné životné situácie z pozitívneho uhla pohľadu – trauma nemusí viesť iba k stresu, vyhoreniu a traumatizácii, môže byť spojená aj s pozitívnymi dôsledkami
    1. zmeny vo vzťahoch k druhým ľuďom: uvedomenie dôležitosti, zvyšenie súcitu, zvýšenie pocitu blízkosti
    2. vnímanie nových možností - nové životné smerovanie
    3. osobná sila
    4. spirituálna zmena
    5. ocenenie života
  • extraverzia, emo. stabilita a otvorenosť voči skús. spojené s vyššou pravdepodobnosťou postt. rastu
17
Q

Zuckermanova t. T

A
  • východisko teórie: individ. rozdiely v reakciách na senzorickú depriváciu
  • 1 temperamentová dimenzia – hľadanie vzruchu (sensation seeking)= rys definovaný potrebou rozmanitých, nových, neobvyklých a komplexných dojmov a zážitkov (podnetov) a ochotou podstupovať fyzické a sociálne riziko pre ich dosiahnutie
    - štruktúra temperamentu – 4 faktory:
    1. vyhľadávanie dobrodružstva: fyzicky rizikové aktivity (adrenalínové športy)
    2. vyhľadávanie zážitkov: aktivity, ktoré podnecujú myšlienkovú činnosť (cestovanie, spoznávanie nových ľudí, navštevovanie festivalov – typicky extrovertné činnosti)
    3. disinhibícia: tendencia k rizikovému správaniu, sklony k uvoľnenosti a strate sociálnych zábran (závislosti, promiskuita)
    4. náchylnosť k nude: odpor voči rutine
  • predpokladaný biologický základ hľadania vzruchu – limbický systém a neurotransmitery (noradrenalín a dopamín)
18
Q

def. temp., 2 typy temperamentu, ako prebiehali experimenty?

Kaganova t. temp.

A
  • temperament = vrodené vzorce správania a biologických funkcií organizmu, ktoré
    (1) sa prejavujú od narodenia a
    (2) nadobúdajú rozdielny fenotypický prejav v závislosti na osobnej skúsenosti človeka (=vplyv prostredia)
  • exp: pozorovanie reakcií detí na nové podnety (zrakové a sluchové, potom iní ľudia)
  • emo. reaktivita: +/- (úsmev, radosť vs stres a plač) a vysoká/nízka
    - behaviorálna inhibícia: spôsob reakcie na neznáme podnety
    1. inhibovaný temp: nesmelé, neisté prejavy, obozretnosť, rezervované E = plachosť v detstve -> introverzia v dosp.
    2. neinhibovaný temp.: ústretovosť, komunikatívnosť, spontánne E, nízka miera strachu, pozitívne naladané, adaptívne k novým podnetom= sociabilita v detstve -> extraverzia v dosp.

pokračuje na ďalšej kartičke - long. výskumy, fyziologické základy temp.

19
Q

Grey - Neuropsychologická teória temperamentu

A
  • kritika Eysenckových dimenzií E a N
  • 3 bazálne temperamentové dimenzie:
    1) úzkosť- citlivosť k podnetom trestu
  • nepríjemný podnet/absencia príjemného podnetu
  • bio. základ – systém inhibície správania (BIS) (amygdala)
  • vysoká miera úzkosti koreluje s vysokou mierou introverzie a neuroticizmu
    2) impulzivita - citlivosť k podnetom odmeny
  • prítomnosť príjemného podnetu/absencia nepríjemného podnetu
  • bio. základ – systém aktivácie správania (BAS) (bazálne ganglia / talamus)
  • vysoká miera impulzivity koreluje s vysokou mierou extraverzie a neuroticizmu
    3) defenzívnosť: reaktivita na averzívne podnety
  • bio. základ: Fight-Flight System
20
Q

Baltes - SOC model

A
  • život ako proces, počas ktorého sa snažíme neustále niečo dosahovať o niečo sa usilovať
    1) Selekcia
    Výber cieľov o ktoré sa chceme usilovať (napr. stať sa psychológom)
    2) Optimalizácia
    Realizovanie správania, ktoré nám pomáha dosahovať zvolený cieľ (napr. učenie sa na skúšku)
    3) Kompenzácia
    Proces, ktorý nastáva, keď sa nám nedarí dosahovať stanovený cieľ
    Cieľ zostáva stále rovnaký, ale hľadáme iné spôsoby ako ho dosiahnuť
    Napr. neplodná žena si adoptuje dieťa z domovu, atlét s amputovanou nohou sa naučí behať s mechanickou protézou…
21
Q

Témy súčasnosti a výskumné trendy (Hall, Lindzey, 1999)

A
  • miniteórie (napr. v oblasti rozhodovania, morálky, naučenej bezmocnosti, sebaúčinnosti…) – chýba spoločná zastrešujúca teória
  • Neurovedy – dôraz na biologický základ správania
  • t. celoživotného vývinu od detstva po starobu (holistický pohľad)
  • výskum self: dôraz na kognitívnu stránku O (sebaúčinnosť, sebakontrola, sebaregulácia)
  • nové oblasti výskumu: beh. medicína, psych. zdravia, zdravý životný štýl
  • modernizácia vo výskume: AI, virtuálna realita
  • zdokonaľovanie štatistických postupov
  • výskum zameraný na rôzne skupiny ľudí – aspekt individuálnych rozdielov v osobnosti
22
Q

emo. komponenty OP + meranie

A

1. Dlhodobé pozitívne a negatívne emočné stavy (frekvencia a intenzita)
◦ Pozitívna a negatívna afektivita (črta)
◦ Poz./neg. emocionálne rozpoloženie
◦ Prelína sa s temperamentom jedinca (väčšina autorov vníma emocionalitu ako dôležitú súčasť temperamentu)
2. Šťastie – prevaha pozitívnych pocitov (+) nad negatívnymi (-)
Škála emocionálnej habituálnej subjektívnej pohody (SEHP) (Džuka, Dalbert, 2002): frekv. prežívania (+) a (-) emocionálnych a telesných stavov (1 = takmer nikdy; 6 = takmer vždy)
◦ 6 neg. stavov (hnev, strach, pocity viny, bolesť, hanba, smútok)
◦ 4 poz. stavy (pôžitok, radosť, telesná sviežosť, šťastie)

Subjective Happiness Scale (SHS) (Lyubomirsky & Lepper, 1999)
4 položky, škála 1–7:
*Vo všeobecnosti sa považujem za: (1) Nie veľmi šťastného človeka – (7) veľmi šťastného človeka
V porovnaní s väčšinou mojich rovesníkov sa považujem za: (1) Menej šťastného – (7) Viac šťastného

3. The Positive and Negative Affect Schedule (PANAS) (Watson, Clark, & Tellegan, 1988) = aktuálna miera prežívania (+) a (-) emocionálnych stavov za posledný týždeň (1 = vôbec nie; 5 = extrémne)
The Positive and Negative Affect Schedule (PANAS) (Watson, Clark, & Tellegan, 1988)
◦ 10 poz. E (všímavý, aktívny, čulý, vzrušený, nadšený, odhodlaný, inšpirovaný, hrdý, zainteresovaný)
◦ 10 neg. E (nepriateľský, podráždený, zahanbený, vinný, rozrušený, rozčúlený, vydesený, ustráchaný, nervózny)

23
Q

kog. komponenty OP

A

1. Globálna životná spokojnosť
Miera do akej je jedinec všeobecne spokojný so svojim životom)
2. Spokojnosť so špecifickými oblasťami života
Rodina, partnerský vzťah, priatelia, škola / práca, pracovné prostredie, pracovný kolektív, výška príjmu, bývanie, self…
3. Sebahodnotenie
Ako človek hodnotí sám seba, ako sa vníma v porovnaní s inými ľuďmi
Spokojný sám so sebou a svojimi schopnosťami, silnými a slabými stránkami, úspechmi a neúspechmi
Satisfaction with Life Scale (SWLS) (Diener et al., 1985)
Vyjadrite mieru Vášho súhlasu s nasledujúcimi tvrdeniami (1 = úplne nesúhlasím; 7 = úplne súhlasím)
◦ Môj spôsob života sa takmer úplne zhoduje s mojím ideálom
◦ Podmienky môjho života sú vynikajúce
◦ So svojím životom som spokojný/á
◦ Dostal/a som od života takmer všetko, čo som chcel/a
◦ Ak by som svoj život mohol/la žiť znovu, takmer nič by som nezmenil/a

24
Q

osobná pohoda

A
  • Seligman: najprv si myslele, že hl. indikátorom spokojnosti je šťastie -> osobná pohoda má byť centrom záujmu psych (prečo stojí za to žiť a vytvárať podmienky) cez 5 prvkov OP
  • Ed Diener =hodnotenie života osoby prostredníctvom kognitívnych (usúdenie o spokojnosti) a emocionálnych (prežívanie pozitívnych / negatívnych emócií) reakcií
  • 3 komponenty osobnej pohody:
    1) Časté prežívanie pozitívnych emócií
    2) Zriedkavé prežívanie negatívnych emócií
    3) Životná spokojnosť (globálna životná spokojnosť a spokojnosť s dôležitými oblasťami života– doménovo špecifická spokojnosť – napr. práca, pracovný kolektív, plat, rodina, partnerský vzťah)
  • neskôr pridané komponenty
    4) Zmysel a účel života alebo
    5) Zaujímavé aktivity (neprítomnosť nudy) a
    6) Absencia bolesti
  • WHO definuje zdravie ako stav úplnej fyzickej, duševnej a sociálnej pohody (well-being), nielen neprítomnosť choroby alebo slabosti
  • Osobná (duševná) pohoda ≠ mentálne zdravie (prítomnosť / neprítomnosť duševnej choroby; aj ľudia s duševnými ťažkosťami môžu prežívať osobnú pohodu)
  • Osobná pohoda ako komplexný konštrukt
25
# obsah, štruktúra (4) Kognitívny aspekt self (Blatný et al., 2010)
**I. Obsah sebaobrazu (self-concept)** – *Ako o sebe uvažujeme?*: súhrn všetkých znalostí, predstáv o sebe samom (demografické charakteristiky, fyzické rysy), kt sa vytvára v procese socializácie a vekom sa rozrastá **II. Štruktúra sebaobrazu (self-concept)** –*Akým spôsobom sú naše znalosti o self usporiadané?* **1) S ako súbor schém**: opakované kategorizácie a hodnotenie správania **2) S ako prototyp**: určitý súbor rysov ktoré sú typické pre našu osobu (centrálne a okrajové) abstrahovaný z pozorovania vlastného správania v špecifickom situačnom kontexte (ja sám, ja s ľuďmi, ja v práci) **3) S ako hierarchická kategoriálna štruktúra:** rysy, hodnoty, ale aj špecifické vzorce chovania a minulé udalosti hierarchicky usporiadané podľa miery abstrakcie od konkrétnych špecifických prvkov (napr. študujem psychológiu) po všeobecné kategórie (napr. som intelektuál) **4) S ako asociatívna sieť:** info o sebe uložené v pamäti a asociácie mezdi nimi