Metódy výchovného pôsobenia Flashcards

(37 cards)

1
Q

Aké máme metódy výchovného pôsobenia?

A
  1. Výchova príkladom
  2. Klarifikácia
  3. Sugescia
  4. Persuázia (Presviedčanie)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Aké 4 základné procesy má observačné učenie (pozorovanie správania ostatných)?

A
  1. Pozornosť – aby sme si mohli všimnúť ako sa niekto správa
  2. Udržanie (zapamätanie) – musíme si zapamätať nejaké správanie aby sme ho mohli zrkadliť
  3. Schopnosť reprodukcie – môžeme niečo vidieť, no musíme byť schopný to zopakovať
  4. Motivácia – bez motivácie nedokážeme zreprodukovať isté správanie
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Aký je rozdiel medzi vzorom a ideálom pri pôsobení príkladom?

A

o vzor – môže byť pozitívny aj negatívny
o ideál - môže byť len pozitívny - zo subjektívneho pohľadu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Aké sú možnosti pôsobenia príkladom ? Ako pri nich jednotlivec hodnotí svoje správanie v porovnaní so vzorom?

A
  1. imitácia - nie som taký, ale chcem sa takým stať
  2. nonimitácia - nie som taký a ani sa takým nechcem stať
  3. desimilácia - som taký, ale nechcem taký zostať
  4. nondesimilácia - som taký a chcem taký zostať
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Aká je dôsledková stránka nonimitácie?

A

 keď sa ocitneme v náročnej situácii, namiesto nonimitácie obvykle padneme do imitujúceho správania
 Nežiadúca non-imitácia (ak dobré považuje za zlé a naopak)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Ako sa prejavuje citlivejšie reagovanie na výstražné vzory pri nonimitácií?

A

 prehnane opatrní
 nadmerne inhibovaní
 sklon k pesimizmu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

K čomu môže viesť zrkadlenie nášho zlého správania namiesto desimilizácie?

A

k ospravedlňovaniu svojho zlého správania - “aj on sa takto správa”

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q

Aké sú osobnostné predpoklady potrebné na desimiláciu?

A

 sebakritické videnie nedostatkov
 vidieť sa v nedostatkoch druhých ľudí
 videné nedostatky musia vyvolávať náležitú averziu

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Čo je to efekt nastaveného zrkadla? Kedy je vyšší?

A

keď zrkadlené nedostatky vyvolávajú tendenciu po odpodobňovaní

Vyšší ak:
 Percipient vníma to, čo má spoločné s druhou osobou, po prvý raz, alebo po relatívne dlhšom čase
 Percipient vníma to, čo má spoločné s druhou osobou v zmenenej situácii

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Aké môžu byť 2 spôsoby zrkadlenia rodičov?

A
  1. snaha odpodobniť sa od rodičov
  2. rodičia si všimnú nevhodné zrkadlené správanie a snažia sa to zmeniť
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Kedy hovoríme o problémovom správaní pri desimilácií?

A

 Ak desimilácia nie je v súlade s jestvujúcimi normami spoločnosti
 Nežiadúce odpodobňovanie (pod vplyvom skúseností získa pocit, že sa mu neoplatí byť slušný)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

Kedy môže byť nondesimilácia problémová??

A

 Nežiadúce neodpodobňovanie - potvrdím si niečo, čo je v spoločnosti pokladané za negatívne
 Klad vzoru je nižší - percipient má na viac, ale nesnaží sa, uspokojí sa, lebo aj vzor je taký
 Pripisovanie kladných vlastností vzoru, ktoré reálne nemá

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Ako môžeme motivovať príkladom?

A
  1. Praeponovanie - Výber modelov, ktoré chceme dať ako príklad
    o selekcia
    o špecifikácia
  2. Exponovanie - Postupy priameho a bezprostredného predkladania vzorov a modelov
    o frekvencia
    o proximita
    o kontext
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Aké sú špecifiká pri výbere modelov? Definuj ich.

A
  1. Diferenciácia - upozorňuje len na konkrétne správanie človeka, nie na človeka ako takého - môže mať jednu konkrétnu kladnú vlastnosť, ale v inej by mohol pôsobiť negatívne
  2. Imitácia s dvojitým posilnením - ak prevezmem záporný vzorec správania od niekoho, koho nám dávajú za príklad - tendencia ospravedlniť si toto správanie
  3. Preorientácia
     Proces špecifikácie, v ktorom usmerňujeme pozornosť percipienta od toho, aký výsledok dosiahol človek, ktorého dávame za vzor, na to, čo musel tento človek urobiť, aby uspel - má mobilizujúci, aktivizujúce efekt
  4. Sprístupnenie - vo vzťahu k osobitostiam percipienta z predpokladovej zložky správania zámerne vyberajú tie prejavy, ktoré môžu vyvolať dané správanie
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Čo zahŕňa frekvencia pri Exponovaní?

A

Efekt častosti
 čím častejšie, tým vyšší efekt
 príliš časté vystavenie – vzorec správania sa stane fádnym, alebo môže začať pôsobiť averzívne

Efekt nezvyčajnosti
 čím nezvyčajnejší, tým výraznejší
 hrdinské činy - čin úcty hodný ale nie nasledovania hodný

Riešenie - rovnaký vzorec správania sa vyskytuje
 v rozličných životných situáciách u jedného človeka
 v rovnakej životnej situácii u rozličných ľudí

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

O čom hovorí proximita pri exponovaní?

A

o čim bližšie, tým skôr akceptovaný vzor
o snaha o premiestnenie človeka, ktorý má byť vzorom bližšie k percipientovi

17
Q

Čo musíme urobiť aby bolo premiestnenie vzoru pri proximite učinne?

A

 musíme na to pripraviť človeka, ktorý má byť vzorom/modelom
 musíme pripraviť percipienta na túto zmenu
 musíme prispôsobiť situáciu (podmienky)

18
Q

O čom hovorí kontext pri exponovaní?

A

o to, či bude mať príklad chcený dopad na percipienta závisí od kontextu
o závisí od toho, ako percipient hodnotí nie len správanie človeka, ktorý má byť vzorom, ale aj tohto človeka ako takého

19
Q

Kedy sa pri kontexte tendencia k žiadúcemu správaniu zvyšuje/znižuje?

A
  • zvyšuje sa ak je hodnotenie vzorca správania a jeho nositeľa v súlade (++/–)
  • znižuje sa ak je medzi hodnotením správania a jeho nositeľa nesúlad (+-/-+)
20
Q

Aké sú požiadavky na formulovanie téz pri klarifikácií? Definuj ich.

A

KOMUNIKATÍVNOSŤ - Informácia, ktorú subjekt podrobuje kritickému rozboru z hľadiska pravdivosti

KONTRADIKTÍVNOSŤ - Vyjadruje nakoľko téza klarifikátora sa odlišuje od pôvodného názoru recipienta

DEPERSONIFIKOVANOSŤ - odpútanie od zosobnenia - osobného stanoviska, ktoré by viedlo k osobnej rivalite, prestíži
- náhrada osobných zámen:
 skupinami (My)
 mediátormi (3. osoba)
 predmetmi (je dobré, ak…)

ARGUMENT- dôkaz, dôvod, prečo je téza platná

21
Q

Ako sa delia tézy pri kontradiktívnosti?

A
  • Protikladné tézy - presný opak názoru recipienta (pôjdeš-nepôkdeš)
  • Diferenciačné tézy - pozostáva zo základnej časti - nemení sa, a rozvíjajúcej časti - mení sa čas, miesto, spôsob (autom- autobusom)
  • Problémové tézy - základom je pochybnosť o platnosti vlastnej tézy; bez vyhraneného názoru -“Janka MOHLA zabudnúť knihu”
22
Q

Aké môžu byť typy argumentov?

A
  • Faktické - je dôkaz, pre ktorý je príznačná objektívnosť, skutočnosť
  • Logické - je odvodený, nepriamy, vytvorený na základe logiky
  • Emocionálne - pôsobí na recipienta tým, že vyvoláva zážitky príjemnosti, nepríjemnosti
23
Q

Aké sú znaky presvedčenia?

A

o A) DOBROVOĽNOSŤ
o B) ZAINTERESOVANOSŤ
o C) ZÚČASTNENOSŤ
o D) UISTENOSŤ
o E) ZDÔVODNENOSŤ

24
Q

Kedy nehovoríme o persuázií?

A
  • priame donucovanie (vyhrážky)
  • nepriame donucovanie (možnosť voľby, ale protikladná možnosť má v sebe prekážku)
    o pod časovým stresom
    o skreslenie informácií
    o psychické premnoženie
    o brainstorming
25
Aké môže byť zúčastnenie pri persuázií? Definuj.
EGOCENTRICKÉ o zamerané na seba; zisk z presvedčovania má len ten, kto presvedčuje, druhý plní len objekt na naplnenie cieľa o obvykle vyvoláva obranné reakcie o domáhanie sa nárokov ALTEROCENTRICKÉ o zamerané na druhého, jednostranné presviedčanie, zisk má len presviedčaný o podmienka je altruizmus presvedčovateľa o dobre mienené rady a odporúčania od priateľov, lekára NOSCENTRICKÉ o "aj ja, aj ty" o persuázne riešenie problému na základe kooperácie NEUTRÁLNE CENTRICKÉ o neosobne orientované; "ani ja, ani ty" o problém sa uvádza odosobnene - výsledky sa netýkajú ani jednej strany o využívane pri rivalských tendenciách
26
Ako správne presviedčať?
1. prezentovanie dôkazov 2. interogatívne presviedčanie 3. intervenujúce vplyvy 4. uplatňovanie apelov 5. autorstvo presvedčenia
27
Čo je to amplifikácia?
miesto, v ktorom vrcholí intenzita emotívnej, faktickej a logickej argumentácie
28
Definuj pojmy KLIMAX, ANTIKLIMAX, MEZOKLIMAX používané pri prezentovaní dôkazov pri persuázií.
KLIMAX – argumenty od najslabšieho po najsilnejší na konci ANTIKLIMAX – argumenty od najsilnejšieho na začiatku po najslabší na konci MEZOKLIMAX - najsilnejší argument je v strede
29
Aké môžu byť argumenty pri prezentovaní dôkazov?
* Jednostrannosť argumentu - účinné pri uisťovaní tých, čo majú rovnaké stanovisko * Dvojstrannosť argumentu - účinné u vzdelanejších, a vtedy, ak majú opačné stanovisko * Žiadúce argumenty - v súlade s názorom publika * Nežiadúce argumenty - proti smeru názoru publika
30
Na koho je Interogatívne presviedčanie aplikovateľné?
 Nonkonformný typ recipienta - akceptujú skôr ten názor, ku ktorému sa sami dopracujú  Dominantný typ recipienta - rečová nadradenosť - potrebuje, aby informácia išla od neho  Predpojatí, s predsudkami, s negativizmom
31
Čo sa využíva pri Interogatívnom presviedčaní?
SPOCHYBŇOVANIE - umožňuje vyjadriť nesúhlas s tvrdením bez toho, aby bolo povedané priamo odmietavé alebo protikladné stanovisko SCHVAĽOVANIE o Pripomienkujúce otázky (Uznaj a spýtaj sa) o Prehlbujúce otázky (Vynechaj a spýtaj sa) - keď chceme, aby preskúmal celú hĺbku problému a aby uviedol čo najviac dôkazov o Fixujúce otázky (Zhodnoť a spýtaj sa) ZOVŠEOBECNENIA - najmä pri začiatočných otázkach - zameranie na čiastkové problémy, nie celú tézu
32
Čo patrí medzi intervenujúce vplyvy?
POSILŇOVANIE o hypotéza posilnenia (pri nižších potrebách) o disonančná hypotéza (pri vyšších potrebách) ZVEREJŇOVANIE o recipient utvrdí svoj názor tým, že ho prejaví navonok o väčšia odolnosť voči kontrapersuázií NAVODENIE o agitácia proti vlastným postojom o hľadanie protiargumentov o vyrovnávanie sa s argumentami aj protiargumentami, bez pocitu potreby zmeniť názor
33
Kedy nastáva bumerangový efekt pri navodení?
posilnenie pôvodných postojov ak je postoj zakotvený v hlbších hodnotových systémoch
34
Aká môže byť slovná a vetná forma apelov?
Slovná: o Direktívne - najmä na konci presvedčovacieho procesu, keď je recipient naklonený nášmu názoru o Indirektné - u ľudí, ktorí majú dominantnú sociálnu prestíž - porovnávanie seba s inými o Kombinované - spoluúčasť na presvedčovaní recipienta Vetná: o Rozkazovací o Oznamovací o Opytovací
35
O čom hovorí autorstvo presvedčenia?
nemôžeme byť autormi presvedčenia druhého človeka - každý je autorom svojho presvedčenia
36
Aká môže byť participácia na vlastnom presvedčení?
Implicitný postup - presvedčovateľ dá fakty, vyvodenie záveru ponechá na recipientovi Explicitný postup - presvedčovateľ dá fakty aj záver
37
Čo sa môže stať pri presviedčaní iných?
o tým, že sa snažíme presvedčiť iných, presvedčíme seba (aj vtedy, ak druhých nepresvedčíme) o osvojovanie, lebo sám hľadá argumenty