Rozvoj kritického a vedeckého myslenia Flashcards
(13 cards)
Aké schopnosti zahŕňa vedecké myslenie?
- Schopnosti formulovať a testovať hypotézy
- Schopnosť hodnotenia získavania poznatkov
- Schopnosť rozlíšiť relevantné informácie od nerelevantných
Aké sú štádia epistemického vývinu?
- Predabsolutista/ Realista – tvrdenie je kópia pozorovateľnej reality
- Absolutistické štádium - realita je poznateľná na základe vlastnej skúsenosti/expertov; tvrdenie = fakt
- Multiplistické štádium - subjektívnosť; fakt = názor; všetky názory sú rovnako správne - absencia kritického myslenia
- Evaluativistické štádium - objektívnosť; prijatie plurality názorov; niektoré stanoviská lepšie podporené faktami; využívanie argumentácie, hodnotenia, logiky; mnohí do tohto štádia nedôjdu
Aká je argumentácia pred adolescenciou?
schopnosť tvoriť argumenty
problém s počúvaním 2. strany
namiesto protiargumentu - ďalší argument
Aké je riešenie na argumenty?
vymýšľať protiargumenty
prepájať argumenty s dôkazmi
žiadanie o empirické zdôvodnenie zo strany súpera
oddeľovať fakty od emócií
Aké môžu byť argumenty?
jednoduchý argument
zbiehavý argument - kombinujú sa 2 alebo viaceré dôkazy, ktoré podporujú vysvetlenia
nezávislý argument - 2 alebo viacero vysvetlení tvrdenia, pričom každé z vysvetlení má svoj vlastný dôkaz
O čom hovorí epistemiologická ostražitosť?
o ak hodnotíme cudzí argument, posudzujeme ho prísnejšie a hľadáme v ňom chyby
o nástroj na obranu pred zavádzaním a manipuláciou
Čo je to konfirmačné skreslenie?
ak niečo vieme, myslíme si, alebo niečomu veríme máme tendenciu vyhľadávať, preferovať, nadhodnocovať informácie, ktoré sú v súlade s tým
Aké je to egocentrické skreslenie?
ľudia výrazne nadhodnocujú vlastné názory ( k ich obhajobe stačí akákoľvek zmienka o tom, že si niekto myslí to isté; opačné názory podrobujú kritike)
Ako môžu byť získané dôkazy o pravdivosti výroku?
o Získaný logickou dedukciou (“proof”) - ak správne skonštruovaný - platný 100%
o Odvodený z pozorovania (“evidence”) - platný vždy len s určitou pravdepodobnosťou
Aké majú mať charakteristiky zdroje dôkazov?
o Aktuálnosť (čo najnovšie; pozor na zaužívané stereotypy)
o Autorita (overovať, či ide naozaj o odborníka v danej oblasti)
o Reprezentatívnosť (zhodný názor, nie výnimka potvrdzujúca pravidlo)
o Dohľadateľnosť
Kto má tendenciu hneď uveriť tomu, čo niekto povie?
- o danej veci vedeli a mysleli si rovnakú vec (nová info “zapadla” do schémy)
- o danej veci nevedia vôbec nič (ak nemajú dôvod neveriť, príjmu to ako fakt)
- Keď to hovorí nespochybniteľná autorita (“zapíšu do hlavy” a idú ďalej)
Ako treba správne argumentovať?
- VYSVETLENIE - odpoveď na otázku “prečo” - dávame iným ľuďom možnosť sledovať spôsob, akým rozmýšľame
- ZDÔVODNENIE - uvedenie našich dôvodov, prečo tvrdeniu veríme
- Tvrdenie s vysvetlením
- Tvrdenie bez vysvetlenia - DÔKAZ - niečo z reálneho sveta, na čom môžeme ukázať naše usudzovanie
Aké môžu byť 4 typy vyučovania kritického myslenia?
o Všeobecné - len princípy bez viazanosti na predmet
o Imerzné - princípy nepriamo vyučované v rámci konkrétnej témy
o Infúzne - princípy priamo vyučované (identifikované) v rámci konkrétnej témy
o Zmiešané