P 3 Flashcards
(12 cards)
pojem štátna moc
je to spoločenská sila, ktorá určuje správanie obyvateľstva na základe ústavy, ústavných zákonov, iných zákonov a právnych predpisov
vydáva právne akty a v prípade ich nedodržiavania je schopná zabezpečiť ich vynútenie - hrozbou donútenia alebo donútením
- najvyššia forma verejnej moci
- základný znak štátu
- v demokracii zdrojom štátnej moci je ľud
- je univerzálna - platí na celom území a pre všetkých
- jej vznik je spätý so vznikom štátu
znaky štátnej moci
suverenita
- štátna moc je nezávislá od iných mocenských vplyvov
- štátna moc je najvyššou a najsilnejšou mocou v štáte
legitimita
- ustanovenia štátnych orgánov vychádzajú od občanov ako od zdroja moci, sú uznané ústavným a zákonným spôsobom
legalita
- súlad výkonu moci so zákonom a ústavou
- prenos moci od ľudu ku konkrétnym reprezentantom sa musí uskotočňovať na základe práva
efektivita
- efektívna je vtedy štátna moc, keď ju rešpektujú obyvatelia, štátni funkcionári, št. úradníci
orgán verejnej moci, orgán štátnej správy, orgán územnej a záujmovej správy
orgán verejnej moci
- širší pojem ako orgán št. moci
- verejná moc - moc, ktorá autoritatívne rozhoduje o právach a povinnostiach svojich subjektov, pričom vo vzťahu so subjektom nedochádza k rovnoprávnemu vzťahu (subjekt je podriadený verejnej moci vo vzťahu k obsahu rozhodnutia)
- delíme na: orgány štátnej správy, samospráva (verejná, územná)
- - ďalej ich delíme podľa:
o právomocí – zákonodarná, ústavodarná, súdna, výkonná
o kompetencie – personálna, vecná, miestna (teritoriálna), časová, funkčná = platia súčasne!
- ešte ďalej ich delíme podľa zloženia, ustanovenia (menované a volené), z hľadiska vzájomných vzťahov, z hľadiska suverenity:
vnútorná – najvyššie orgány štátnej moci (parlament, vláda, najvyšší súd, kontrolný úrad, generálna prokuratúra)
vonkajšia – hlava štátu
- štát časť verejnej správy odštátnil – vznikli verejnoprávne inštitúcie, samosprávne územné a záujmové inštitúcie – orgány týchto inštitúcií sa podieľajú na verejnej správe spolu so štátnou správou (verejné podniky, verejné fondy)
Orgány štátnej správy
- podskupina orgánov verejnej moci
- vykonávajú správu štátu
- sú zriaďované štátom a konajú v jeho mene
o ministerstvá, ústredné orgány štátnej správy (Štatistický úrad), miestne a regionálne úrady (okresné úrady, inšpektoráty práce), policajný zbor, daňové úrady
o v širšom význame tento pojem zahŕňa aj vládu a hlavu štátu
Orgány územnej a verejnej samosprávy
- nevykonávajú moc v mene štátu, ale v mene určitej skupiny (územnej alebo profesíjnej)
- orgány územnej samosprávy
o miestne a regionálne samosprávy
o obce a vyššie územné celky
o majú vlastné právomoci, ale tiež môžu vykonávať prenesený výkon štátnej správy
obecné/mestské zastupiteľstvo, starosta, primátor, župné zastupiteľstvo - Orgány záujmovej samosprávy
o profesijné alebo iné záujmové skupiny
o vznikajú na základe zákona, ale konajú v mene svojich členov, nie v mene štátu
o Slovenská lekárska komora, Slovenská advokátska komora, Hospodárske a poľnohospodárske komory
trojdelenie moci v štáte
- deľba moci -rozdelenie právomoci a vecnej kompetencie medzi rôzne orgány štátu, ktoré reprezentujú zákonodarnú, výkonnú a súdnu moc
- základný znak/princíp demokracie – zabezpečuje, aby žiadna zložka moci nezískala neobmedzený vplyv
- delenie výkonu moci medzi viaceré nezávislé orgány chráni slobodu občanov
Ako sa uvádza aj v Deklarácii práv človeka a občana z čias Francúzskej revolúcie:
„Spoločnosť, v ktorej nie je zabezpečená záruka práv ani deľba moci, nemá vôbec ústavu.”
Zásady deľby moci
- Oddelenosť a trojdelenie mocí – každá z troch mocí má samostatný a nezávislý aparát.
- Nezlučiteľnosť funkcií – jedna osoba nesmie vykonávať funkciu vo viacerých zložkách moci súčasne.
- Nezávislosť jednotlivých mocí – každá moc rozhoduje bez zásahov zo strany inej moci.
- Samostatnosť – jednotlivé moci nie sú v hierarchickom postavení; jedna nie je nadriadená druhej.
- Nezodpovednosť mocí voči sebe navzájom – žiadna moc nie je ústavne-politicky zodpovedná inej.
- Rovnováha mocí – vytvára sa systém bŕzd a protiváh, ktorý zabraňuje dominancii jednej moci.
- Kooperácia a konkurencia – jednotlivé moci musia spolupracovať, ale zároveň sa navzájom kontrolujú.
Druhy deľby moci
Druhy deľby moci:
* Vonkajšia deľba moci
→ zákonodarná, výkonná a súdna zložka
* Vnútorná deľba moci
→ prejavuje sa v rámci jednotlivých zložiek moci (napr. dvojkomorový parlament v rámci zákonodarnej moci)
Jednotlivé zložky moci:
* Zákonodarná moc
→ vykonáva ju najvyšší zastupiteľský orgán – parlament, ktorý vzniká na základe demokratických volieb
* Výkonná moc
→ vykonáva ju buď hlava štátu s poradnou vládou, alebo kabinet spoločne s prezidentom
* Súdna moc
→ vykonávajú ju nezávislé súdy, pričom sudcovia sú viazaní len zákonom a ústavou, a ich nezávislosť
Systém bŕzd a protiváh, zákonodarná, výkonná a súdna moc
Systém bŕzd a protiváh je mechanizmus, ktorý zabezpečuje rovnováhu medzi zložkami štátnej moci. Jeho cieľom je zabrániť koncentrácii moci v rukách jednej zložky a ochrániť demokratický charakter štátu. Tento systém dopĺňa princíp oddelenia moci a umožňuje, aby sa jednotlivé moci navzájom kontrolovali a ovplyvňovali.
Už Montesquieu vo svojom diele nadviazal na myšlienky Johna Locka, pričom upozornil na význam rovnováhy medzi mocami. Princípy tohto systému však siahajú až do rímskej republiky alebo cisárskej Číny.
V modernom demokratickom štáte sa moc delí na tri základné zložky:
* Zákonodarnú moc (legislatívu) – tvorí zákony a ovplyvňuje budúcnosť.
* Výkonnú moc (exekutívu) – vykonáva zákony, zodpovedá za chod štátu v prítomnosti.
* Súdnu moc (justíciu) – vykladá zákony a rieši spory, čím sa vzťahuje k minulosti.
Tento systém je implementovaný rôzne v rôznych krajinách, pričom klasickým príkladom je Ústava Spojených štátov amerických.
Zákonodarná moc
- Má ústavodarnú a zákonodarnú právomoc – tvorí a mení ústavu aj zákony.
- Podľa Rousseaua je ústavodarná moc neobmedzená, na rozdiel od zákonodarnej.
- Poslanci sú zvolení vo všeobecných voľbách. Parlament môže byť jednokomorový alebo dvojkomorový (bežnejšie).
- Dvojkomorový systém zvyšuje stabilitu legislatívy, lebo zákon musí schváliť viac subjektov.
- Parlament má aj kontrolnú funkciu (napr. voči vláde), autonómiu (vnútorné fungovanie) a čiastočne aj justičnú funkciu.
Výkonná moc
Výkonná moc zahŕňa najmä hlavu štátu, vládu, ministerstvá a iné orgány štátnej správy. Patria sem aj kontrolné inštitúcie (NKÚ, prokuratúra, ombudsman).
Prezident:
* Je špecifickou hlavou výkonnej moci – jeho vplyv závisí od právomocí a spôsobu voľby.
* Medzi kompetencie patrí: medzinárodné zmluvy, menovanie funkcionárov, velenie armáde, reprezentácia štátu.
* Volený môže byť občanmi, parlamentom alebo komisiou.
Vláda:
* Najvyšší orgán výkonnej moci, tvorí ju predseda a ministri.
* V parlamentnej republike ju zostavuje strana s väčšinou. Zodpovedá parlamentu.
* Na základe programového vyhlásenia pripravuje zákony a predkladá ich parlamentu.
* Členov vlády zvyčajne vymenúva hlava štátu.
Ministerstvá:
* Vedú ich ministri alebo vedúci úradov, zodpovední parlamentu, vláde alebo prezidentovi.
* Ich počet a zameranie sa líšia podľa konkrétneho štátu.
Súdna moc
Súdna moc je nezávislá a rozhoduje o:
* právach a povinnostiach občanov,
* vine a treste,
* ochrane zákonnosti a ústavnosti.
Typy súdnych konaní:
* Civilné sporové – riešenie sporov medzi stranami.
* Civilné nesporové – rozhodovanie bez sporu (napr. po rozvode).
* Správne – spor medzi občanom a orgánom verejnej moci.
Organizácia súdnictva:
* Všeobecné (riadne) súdy – rozhodujú väčšinu občianskoprávnych a trestných vecí.
* Osobitné verejnoprávne súdy – napr. ústavný súd (u nás jediný z tejto kategórie).
Sústava súdnictva:
* Dvojinštančná – okresné, krajské a najvyššie súdy.
o Krajský súd: rozhoduje o odvolaniach alebo ako súd 1. stupňa.
* Rozhodovanie môže prebiehať v senátoch alebo samosudcom.
* Účasť verejnosti bola v minulosti zabezpečená aj porotami.
