TM 21 Flashcards
(9 cards)
Kritický výskum médií
- Rozvíjal sa najmä od 40. rokov 20. storočia, predovšetkým v Európe.
- Vychádza z potreby reflektovať fungovanie médií v kapitalistickej spoločnosti, analyzovať ich ideologickú funkciu a vplyv na vedomie jednotlivca a spoločnosti.
- Na rozdiel od behaviorálneho prístupu (efektový výskum), kritický výskum neberie človeka ako izolovanú jednotku, ale ako člena sociálnej skupiny – triedy, rasy, národa.
- Hlavným cieľom je odhaliť mechanizmy dominancie, manipulácie a ideologickej kontroly, ktoré médiá (najmä masové) realizujú v prospech mocenských štruktúr.
Charakteristika kritického výskumu
- Normatívny prístup – snaží sa nielen popísať, ale aj kritizovať a zmeniť spoločnosť.
- Interdisciplinárny – prepája filozofiu, sociológiu, psychológiu, politickú vedu, ekonomiku.
Frankfurtská škola - úvod
- 1920- 1930
- Frankfurt nad Mohanom
- Vznik monopolov
- Rast technológií
- Skupina intelektuálov z ústavu pre sociálny výskum (Institut dur Socialforschung)
- Vznik 1923 vo Frankfurte
- Interdisciplinárny prístup- filozofia, sociálne vedy, politická prax
Základná otázka a čo vlastne FŠ znamená?
Ako boli zo všeobecného vedomia eliminované úvahy o možnosti a potrebe zmeny spoločenského rádu (tried)? – Prečo ľudia prestali riešiť spoločenské triedy? (spoločenské triedy- poddaní, králi a pod.)
- Po prvej svetovej vojne toto prestáva byť relevantná otázka- Frankfurtská škola sa pýta, že prečo?
o Revolučnej zmene zabránil kultúrny priemysel
- 1930- riaditeľom sa stáva Max Horkheimer !
- 1932-1941- vydávajú Časopis pre sociálny výskum (Zeitschirft fur Socialforschung), kde vydávajú svoje štúdie
- Horkheimer začína používať pojem kritická teória
- Kultúrny priemysel
- FŠ stojí na kritike konzumnej kultúry, ktorá vznikala v podmienkach industrializácie, monopolizácie a rastu významu technológií
- Vzťah technológie a kultúry- kritika technológií a modernej spoločnosti
- Reflektovanie fenoménu odcudzenia
- Pasívne publikum
- Art deco, Kubizmus, expresionizmus- to bolo pre nich to najvyššie umenie, aké existovalo
- Film- pre nich extrémne komercializovaný, v skratke sa im film vôbec nepáčil
3 generácie predstaviteľov
3 generácie predstaviteľov
1. Generácia
- Max Horkeheimer- filozof, sociológ a sociálny psychológ
- Theodoro W. Adorno- filozof, sociológ, estetik a muzikológ
- Herbert Marcues- filozof a politológ
- Erich Fromm- psychoog a psychoanalytik
- Walter Benjamin- sociológ umenia a literatúry
- Leo Lowenthal- sociológ literatúry a masovej kultúry
2. Generácia
- Jurgen Habermas (1929)- filozof
3. Generácia
- Axel Honneth (1949)- filozof, sociológ
- Douglas Kellner (1943)- filozof, teoretik mediálnej kultúry
Čo videli v Amerike?
- Porovnávali spoločenskú situáciu v Nemecku a Amerike
- Väčšina z nich v 30. rokoch emigrovala do USA
- Sledovali nástup masovej komunikácie a masovej kultúry
- Adorno a Horkheimer pôsobili v Kalifornii, kde sa mnoho Nemcov zamestnalo vo filmovom priemysle
- Marcuse, Lowenthal a iní teoretici pracovali vo Washingtone, videli, ako vláda účinne využíva prostriedky masovej komunikácie na propagandisticko- politické pôsobenie
- Boli svedkami vznikajúcej konzumnej spoločnosti, moci komerčných vysielacích systémov, popularity magazínov, komiksov, lacnej literatúry a ďalších produktov masovej kultúry (tlač, rozhlas, film, hudba)
Didaktika osvietenstva
- Najvýznamnejšie dielo
- 1947
- Autori: Horkheimer a Adorno
- Zaviedli termín kultúrny priemysel (KP)
- KP je monopol, ktorý ovláda produkciu kultúry v modernej spoločnosti
- KP sú masové produkty určené na spotrebu vo voľnom čase, ktorých úlohou je presadiť sa na trhu a kumulovať zisk
- Kultúrne produkty sa menia na trhové komodity (komercializácia kultúry a umenia)
- Produktom KP je masová kultúra
- Povzbudzuje pasivitu a konzumné správanie
- Priemysel pretvoril kultúru z nástroja vzdelávania a osvietenia na nástroj manipulácie a dominancie (účel= ideologický vplyv a sociálna kontrola)
- Alternatívnym výrazom pre kultúrny priemysel je dnes šoubiznis
- Masová kultúra pre FŠ= kultúra más (vnímajú pozitívne ako kultúru najširších vrstiev obyvateľstva (pokračovateľ ľudovej kultúry))
- Snaha vytvárať a sprístupňovať prostredníctvom masových médií kultúrne artefakty širším vrstvám príjemcov však končí ich trivializáciou
- Štandardizácia (vyrába kultúru podľa osvedčených vzorov a postupov, ktoré mechanicky opakuje)
Predstavitelia a koncepty
- Theodor Adorno- kultúrny priemysel
- Max Horkheimer- kritická teória
- Herbert Marcuse- jednorozmerný človek/1964 (médiá v nás budujú falošné potreby, naháňame len falošné potreby)
- Erich Fromm- umenie milovať/1956
- Narcistické tendencie človeka v modernej spoločnosti
- Výnimka- jeho prístup je láskavý, nie taký pesimistický ako u ostatných členov FŠ
- Walter Benjamin- umelecké dielo v dobe jeho technickej reprodukovateľnosti/1935
- Aura umeleckého diela (emanácia)- len originál má auru (vyžarovanie), reprodukciou (vytváraním kópií) dielo o jeho auru okrádame
- Hannah Arendtová- Kríza kultúry (Between past and future)/1994
- Kultúrny „šosák“
- zneužívateľ kultúry, špekulant, ktorý sa snaží vyťažiť z kultúrnych produktov peniaze,
- aby sa obohatil – vyhľadáva, čo je práve „in“ a zarába na tom
- napr. filmoví hollywoodski producenti, hudobní producent
Kritika
- Pretrvávajúci pesimizmus- nepripúšťali možnosť zmeny
- Špekulatívnosť- teoretizovanie, absentuje empirický výskum
- Lineárna predstava masovej komunikácie
- Nerieši postavenie a aktivitu mediálneho publika
- Nespomína spätnú väzbu
- Nevysvetľujú ako sa brániť moci masmédií
