TM 23 Flashcards
(10 cards)
Torontská škola - úvod
Kde sme?
- 1950
- Toronto v Kanade
- Farebná TV
- Kórejská vojna
- Disneyland, Lego, McDonalds
Torontská škola
- Iné školy sa snažili pochopiť úlohy médií v spoločnosti, ale venovali málo pozornosti skutočnému významu prenosnýhc technológií
- Tvrdili, že mnohé teórie sú už neaktuálne a zastarané, resp. nemajú ambíciu predikovať ďalší vývoj
- 50. roky 20. st.
- Školu zakladá Harold Innis ako „školu úvah o médiách“ po 2. svetovej vojne
o čom hovorí mediocentrizmus?
Každá zmena v spoločnosti je spôsobená zmenou v technológii (mediocentrizmus)
Predstavitelia
- Harold Innis (1894-1952)- politická ekonómia
- Marshall McLuhan (1911-1980)- filozof a mediálny teoretik
- Joshua Meyrowitz (1948)- mediálny teoretik (dodnes učí)
- Walter J. Ong (1912-2003)- literárny teoretik a kňaz
Nosné témy
- Historické posuny a zmeny vždy nejako súviseli s tým, že sa objavilo nové médium (alebo technológia) a na základe toho začala spoločnosť kráčať iným smerom
- Bez médií je dnes človek ako bez končatiny, v zásadnej nevýhode voči iným ľuďom, ktorí ovládajú technológie rýchlejšie, plynulejšie, samozrejmejšie, vo väčšej miere
- Všímali si ako sa vyvíjajú rôzne médiá a ako tieto médiá profilujú spoločnosť a jej mentalitu
Technologický determinizmus
- M. McLuhan
- „Závislosť všetkých kultúrnych a sociálnych zmien od technologických inovácií, predstava o tom, že ak by neprišla nová technológia, napr. by nezanikol stredovek, feudalizmus, neprišla by reformácia a podobne“
- Mediálne technológie majú rozhodujúci vplyv na fungovanie spoločnosti- určujú, ako bude človek médiá používať
- Mediocentrická teória, podľa ktorej dominantné médium doby determinuje dobovú mentalitu aj organizáciu spoločnosti
Nosné myšlienky technologického determinizmu
- Komunikačné technológie je základným stavebným prvkom spoločnosti
- Každá komunikačná technológia má sklon k istej podobe komunikácie a k istým obsahom a používaniu médií (požívanie emoji v mobile vs. na papieri v liste)
- Sled objavov a používania komunikačných technológií ovplyvňuje spoločenské zmeny
Innis a McLuhan (čo napísali)
Herold Innis - autor pojmu studené a horúce médiá (koncept spopularizoval McLuhan)
Herbert Marshall McLuhan-
- The Global Village (1960)- globálna dedina
- The Guttenberg Galaxy (1962)- Gutenbergova galaxia
- Understanding media: the extensions of man (1964)- médiá ako extenzie zmyslov človeka
- The medium is the message (1967)
McLuhanove diela -Mediá ako extenzie zmyslov, Médium is the message
- Médiá ako extenzie zmyslov
o všetky ľudské artefakty (jazyk, právo, hypotézy, nástroje, počitače…) sú extenziami ľudskej mysle a zmyslov
o Mechanické artefakty „predlžujú“ končatiny alebo orgány, technológie nervový systém, vedomie, nevedomie
o Oblečenie- extenzia kože
o Sekera- extenzia ruky
o Auto- extenzia nôh
o Médiá- extenzia mysle - Médium is the message
o médium, bez ohľadu na to aký obsah ponúka, samo svojim charakterom vypovedá o spoločnosti v ktorej existuje a funguje a o ľuďoch, ktorí sú jeho používateľmi - Horúce a studené médiá
o rozdiel medzi teplými/horúcimi a studenými médiami je určený tzv. stavom naplnenia dátami (a mierou dopĺňania dát komunikátorom)
o vždy ich vnímame cez komparáciu
o Horúce- vyžadujú nízku aktivitu publika, sú vysokodefiničné (obsahujú veľa dát), preto vedia človeka ľahko vtiahnuť (TV, film)
o Studené- vyžadujú vysokú aktivitu publika, sú nízkodefiničné (obsahujú menej dát), preto musia byť doplnené recipientom (napr. telefonovanie)
McLuhanove diela- Gutenbergova galaxia, Globálna dedina
- Gutenbergova galaxia
- Rozdelil dejinné etapy vývoja masových médií na doby:
1. obdobie orálnej komunikácie
2. obdobie tlačených médií
3. obdobie elektronických médií - Každé z nich prinieslo zmeny v štruktúre spoločnosti
- Globálna dedina
o vďaka moderným médiám sa informácie šíria okamžite celým svetom rovnako, ako sa v minulosti šírili ústnym podaním po malej dedine- tzv. global village
o McLuhan žil v dobe, kedy internet naplno nefungoval, a predsa predpovedal, že vďaka moderným možnostiam komunikácie padnú geografické, politické, národné a iné bariéry a ľudia na celom svete si budú môcť slobodne vymieňať názory a zdieľať všetky dostupné informácie
Nedostatky
- Nebol podrobený empirickému výskumu
- Prehliada kultúrne odlišnosti a mocenské vzťahy
- Prílišné „oslavovanie“ technológie ako všemocnej
- Technologický determinizmus a Torontskú školu neskôr kritizovala aj Birminghamská škola (R. Williams)- rozhodujúce sú sociálne podmienky, ktoré rozhodujú o tom, akým spôsobom sa médiá využijú
