VP 1 Flashcards
(11 cards)
Monopolný systém a štátny vysielateľ
Monopolný systém (do roku 1992)
* Elektronické médiá boli pod priamou kontrolou štátu a vládnucej politickej strany.
* Typické znaky:
* Ovládané z jedného centra
(vláda, štát, iná organizácia)
* V rozhlase aj TV
* Slabé technické zabezpečenie a
vysielacie možnosti
* Informačná, propagandistická a
mienkotvorná sila médií
Zrušenie tohto systému otvorilo cestu k pluralite názorov a vytvoreniu duálneho systému médií.
Štátny vysielateľ
* Monopolný systém
* Riadené štátom / vedúcou
politickou stranou
* Cenzúra
* Preferované obsahy
Duálny systém
Duálny systém (od 1991/93)
Vznikol ako reakcia na demonopolizáciu médií po roku 1989 (tzv. Nežná revolúcia).
Charakteristiky:
“Duálny systém je koexistencia verejnoprávneho a súkromného sektora vysielania v jednom priestore.“
* Spolužitie verejnoprávnych a komerčných médií.
* Riadené profesionálnou štruktúrou
* Limitované zásahy do obsahu
* Otvorenosť obsahov
* Vysielatelia sa začali zameriavať na konkrétne cieľové skupiny.
* Zvýšenie mediálnej diverzity a možností výberu pre verejnosť.
* Vznikli nové subjekty ako PR agentúry – nové zdroje informácií pre médiá.
* Slovenský rozhlas počas revolúcie stratil kontrolu Komunistickej strany a začal sa pripravovať na transformáciu.
Zaujímavosť: Študenti z internátneho rádia Tlis sa počas revolúcie pokúšali získať vlastnú frekvenciu – základy pre tzv. komunitné rádio, predchodcu tretieho piliera duálneho systému.
Ústavný základ
ČSFR prijala „konštitučné právo“ (čl. 17 Ústavy):
* Sloboda prejavu
* Právo na informácie
* Právo slobodne vyjadrovať názor (ústne, písomne, obrazom…)
Prvý komerčný vysielateľ
Prvý komerčný vysielateľ (od 1990)
* Pred 1990: žiadni súkromní vysielatelia, výlučne štát.
* Zavedenie licencií a autorizácií:
o Autorizácia – televízie a poskytovatelia audiovizuálnych služieb na požiadanie.
o Licencia – prideľovanie frekvencií pre analógové rozhlasové vysielanie (nutná aj autorizácia).
* Príklady: Markíza, JOJ, TA3, Fun rádio, Expres, Jemné melódie.
* Primárny cieľ: zisk, podnikanie, prípadne politické či ideologické záujmy.
Vstup do nového milénia
Vstup do nového milénia – vplyv IKT
Rozvoj informačno-komunikačných technológií (IKT) zásadne ovplyvnil elektronické médiá:
* Tvorba, produkcia, šírenie a prijímanie mediálnych obsahov sa digitalizovali.
* Spoločnosť sa mení na informačnú a digitálnu.
* Vznik multifunkčných zariadení (smartfóny, tablety…).
Nové elektronické médiá (internet, mobily)
* Spôsobujú informačnú revolúciu.
* Vyznačujú sa:
o Decentralizáciou a interaktivitou
o Vysokou kapacitou a dosahom
o Flexibilitou
Pluralita a úloha štátu
- Viac vlastníkov = väčšia názorová rozmanitosť.
- Štát má chrániť pluralitu, transparentnosť vlastníctva a hospodársku súťaž (napr. TASR vs. SITA).
- Kľúčová úloha: vytvoriť duálny systém, udeliť licencie a zabezpečiť prechod na digitálne vysielanie.
o Analógové vysielanie skončilo do konca roka 2012. - Digitálne vysielanie umožňuje:
o Obojsmernú komunikáciu
o Asynchrónnosť (sledovanie obsahu kedykoľvek)
Verejnoprávny vysielateľ
Verejnoprávny systém (STVR – Slovenská televízia a rozhlas)
Verejnoprávne vysielanie je zabezpečované na základe zákona č. 183/2024 Z. z. o Slovenskej televízii a rozhlase (STVR). Od 1. júla 2024 nahrádza pôvodnú inštitúciu RTVS (Rozhlas a televízia Slovenska), ktorá vznikla v roku 2011 zlúčením Slovenskej televízie a Slovenského rozhlasu.
Znaky verejnoprávnosti
-Vysielanie pre všetkých
- Vlastníkom je verejnosť
- Kontrolu robí samostatný orgán odrezaný od politickej moci
- Nezávislé
- Vlastné rozhodovanie a vnútorný systém
Financovanie STVR
- Podiel zo štátneho rozpočtu (nahrádza koncesionárske poplatky zrušené od 1. júla 2023).
- Príjmy z reklamy – limitované: do 0,5 % denného vysielacieho času + 2 % na telenákup.
- Prípadné ďalšie zdroje – napr. predaj práv, edičná činnosť, sponzoring (v zákonných hraniciach).
Zákonné požiadavky + iné verejnoprávne vysielania v zahraničí
Zákonné požiadavky:
* 35 % vysielania mesačne musí tvoriť slovenské dielo (v čase 6:00 – 24:00), z toho 20 % nové diela (do 5 rokov).
* Povinnosť vysielať v prospech verejnosti, vrátane charitatívnych výziev, vlastnej propagácie či politickej reklamy, ak je vysielaná bezplatne alebo v zákonom vymedzených situáciách.
Porovnanie s inými verejnoprávnymi médiami v Európe:
* ČT – Česká televízia (Česká republika)
* BBC – Spojené kráľovstvo
* ÖRF – Rakúsko
Komerčný vysielateľ
Komerčný systém (napr. Markíza, Fun rádio – zákon č. 264/2022 Z.z.)
* Vysielanie na základe licencie/autorizácie
* Súkromné vlastníctvo, financovanie z reklamy
* Zisková orientácia, často bulvár a zábava
* Cieľová skupina: priemerný divák, nie menšiny
Reklama:
* Až 20 % vysielacieho času (12 minút/hodina)
* Samostatné pásma:
o 6:00 – 18:00
o 18:00 – 24:00
* Ďalšie formy: sponzoring, telenákup, product placement
Problémy:
* Reálne neexistujú rovnocenné podmienky medzi verejnoprávnymi a komerčnými médiami.
* Trh nie je úplne slobodný a duálny systém nie je rovnovážny.
