TM 22 Flashcards
(11 cards)
Birminghamská škola úvod (o tom centre)
Birminghamská škola vznikla v období medzi rokmi 1960 a 1970 v meste Birmingham v
Anglicku. Tento časový úsek bol charakterizovaný ekonomickým boomom a vzostupom
socialistického hnutia New Left, ktoré sa zameriavalo na antirasistické a antiimperialistické
ideály a na zlepšenie životných podmienok pracujúcich tried. V roku 1964 bola založená
centrálna inštitúcia s názvom Centre for Contemporary Cultural Studies (CCCS), ktorá sa
stala centrom súčasných kultúrnych štúdií. Pôvodne bola súčasťou katedry anglického
jazyka na univerzite. CCCS zohrávalo dôležitú úlohu nielen vo výskumnej činnosti, ale aj v
teoretickom formovaní nových prístupov k štúdiu kultúry. Richard Hoggart bol pôvodným
riaditeľom CCCS, ale v roku 1969 ho nahradil Stuart Hall. Pod vedením Halla sa CCCS
stalo prominentným centrom kultúrnych štúdií a jeho vplyv sa rozšíril aj mimo
akademického prostredia. V roku 1972 sa Centrum osamostatnilo od katedry, čím získalo
väčšiu autonómiu vo svojej činnosti. Aj napriek tomu, že CCCS ukončilo svoju oficiálnu
existenciu v roku 2002, jeho vplyv a význam v oblasti kultúrnych štúdií zostáva významný
dodnes.
K čomu vlastne došlo?
Teoretický obrat v oblasti výskumu kultúry a masmédií = Nová etapa v rozvoji kritickej
kultúrnej teórie - sociokultúrny prístup
Predstavitelia a zároveň zakladatelia
Predstavitelia a zároveň zakladatelia:
➢ Richard Hoggart (1918 - 2014) - sociológ
➢ Stuart Hall (1932 - 2014) - sociológ a teoretik kultúry
➢ Raymond Williams (1921 - 1988) - historik, literárny teoretik, teoretik kultúry
Ostatní predstavitelia
Predstavitelia
➢ Edward P. Thompson (1924-1993) - kultúra pracujúcej triedy, radikálne hnutia
➢ Dick Hebdige (1951) - subkultúry a kontrakultúra
➢ Angela McRobbie (1951) - femininita, sexualita a gender v populárnej kultúre
➢ John Hartley (1948) - analýza televízie z kultúrnej perspektívy, publikum je konštrukt
➢ John Fiske (1939-2021) - populárna kultúra, televízia ako semiotický text
➢ Richard Dyer (1945) - teória reprezentácie, rasa a kultúra, lesbická a gay kultúra
➢ David Morley (1949) - mediálna etnografia
➢ Dorothy Hobsonová (1942) - fanúšikovia a kritická kultúra, etnografické výskumy
➢ David Buckingham (1954) - neskôr autor mediálnej výchovy, ale v 1987 výskum
intuície producentov
Birminghamská škola- základ
● Kultúrny obrat (cultural turn) alebo britská invázia (British invasion)
● Vydávali 2 periodiká - New Left Review, The New Reasoner
● Presadzovali interdisciplinárne kultúrne štúdiá, čím inicializovali štúdium kultúry v iných
krajinách (islamské štúdiá, ázijské štúdiá, afro-americké štúdiá, africké štúdiá..)
● Empirický výskum (osobné poznanie sa s členmi publika) - etnografický výskum
Nosné témy
- etnografické štúdie subkultúr
- populárna kultúra
- textová analýza (sémiotická analýza)
- analýza jazyka a jeho vzťahu k ideológii
- štúdium ekonomických vzťahov v médiách
- výskum produkcie kultúry v médiách
- aktívny recipient
- výskum mediálneho publika
Centrum pozornosti
Centrum pozornosti Birminghamskej školy: Birminghamská škola sa sústredila na
štúdium rôznych skupín v spoločnosti a ich interakciu s masmédiami. Skúmala ich
skúsenosti, zvyky, potreby a rituály vo vzťahu k masovým médiám a spôsoby, akými tieto
skupiny vnímajú a hodnotia mediálny obsah. Týmto spôsobom sa Birminghamská škola
zaoberala aj dopadom masových médií na kultúru ako celok. Skúmala, ako médiá formujú
a ovplyvňujú hodnoty, normy a správanie v spoločnosti. Osobitný dôraz bol kladený na
správanie mladých ľudí a vznik subkultúr, pričom sa špeciálne venovali otázkam týkajúcim
sa rasy a etnicity. Inšpirovali sa rôznymi disciplínami vrátane marxizmu, sociológie,
kultúrnej antropológie, psychoanalýzy, literárnej kritiky a semiotiky, čo im umožnilo širšie a
hlbšie pochopenie komplexných javov v spoločnosti a kultúre.
Populárna kultúra
Populárna kultúra, známa aj ako popkultúra (kultúra ľudí), sa stala predmetom záujmu
pre mnohých teoretikov ako Raymond Williams, Stuart Hall, Thompson a Fiske.
Williams a Hall zdôrazňujú, že skutočný význam kultúry nie je stanovený samotnými
tvorcami, ale až recipientmi, čo znamená, že populárna kultúra je často subjektom
interakcie a interpretácie zo strany ľudí.
Čo riešil Raymond Williams?
● v diele Culture and Society (1958) nám pripomína, že medzi vysokou a nízkou
kultúrou existuje rozdiel, ale nie nevyhnutne konflikt. Väčšina ľudí je skôr
zainteresovaná zábavou než umením.
● Jeho dielo The Long Revolution (1961) preskúma kultúrny vplyv masmédií a ponúka
model komunikácie s tromi ďalšími modelmi, ktoré opisujú spôsoby, ako sa informácie
šíria a ako sa ovplyvňujeme navzájom.
Stuart Hall- čo riešil?
Stuart Hall nás zas zavádza k dvom dôležitým konceptom kultúry:
➔ Kultúra ako doména ideí
➔ Kultúra ako sociálne praktiky
● Hall tiež zdôrazňuje rozdiely medzi populárnou a masovou kultúrou. Populárna kultúra,
na rozdiel od masovej, nie je iba pasívne konzumovaná cez médiá, ale zahŕňa aj
aktívne účasť ľudí vo voľnočasových aktivitách a tvorbe kultúrneho obsahu.
● Jeho teória reprezentácie sa zaoberá tým, ako médiá konštruujú a prezentujú rôzne
formy reality a ako publikum tieto reprezentácie interpretuje a prijíma.
● Konkrétne v jeho práci "Encoding/Decoding" (1980) zdôrazňuje, že publikum nie je
pasívnym prijímateľom informácií, ale má aktívnu úlohu v dekódovaní týchto
reprezentácií. Sú tri spôsoby dekódovania, ktoré sú dominantný, dohodnutý a opozičný,
ktoré pomáhajú identifikovať preferované významy a možné rozdiely v interpretácii.
Kritika populárnej kultúry
populistické predstavy o publiku - romantické, idealizačné chápanie populárnej kultúry
- semiotická moc publika (aktívny recipient) je charakteristická pre intelektuálov, nie
bežných ľudí
- nekriticky schvaľovaná spotrebná, komerčne orientovaná kultúra
- neriešili problém nízkej estetickej úrovne masovej a populárnej kultúry
- neriešili, že médiá nekultivujú kritický úsudok
TLDR => Birminghamská škola rozlišuje medzi masovou a populárnou kultúrou, ako jedna
z prvých dlhodobo skúma publikum a televíziu považuje za nositeľa kultúry.
