10.sluch Flashcards
(19 cards)
sluch
hlavná funkcia: zachytiť, preniesť a transformovať zvuk - vonkajšie, stredné a vnútorné ucho - rovnováha – vnútorné ucho, polkruhovité kanáliky, sacculus, utriculus
Ďalšie funkcie:
- sníma zvuk – príjem informácie, transformácia energie zvukovej vlny na akčný potenciál
- identifikácia zvuku – rozlišovanie kvalít zvuku (frekvencia, intenzita a časové trvanie)
- lokalizácia zdroja – smer, odkiaľ zvuk prichádza
- komunikácia – verbálna – vývoj reči a učenia
- kontrola vlastnej reči – spätná väzba
- orientačný – zatvorené oči
- obranný
- zdroj emócií
anatómia ucha
vonkajšie ucho: ušnica, zvukovod, bubienok; stredné ucho: kostičky - kladivko, strmienok a
nákovka; vnútorné ucho: systém dutín a kanálikov - slimák, predsieň, 3 polkruhové kanáliky - adekvátnym podnetom je zvuk - vlnenie alebo kmitavý pohyb molekúl - zvuk – usporiadaný kmitavý pohyb molekúl prostredia (vlnenie molekúl) - receptory - vlasové bunky, mechanoreceptory vo vnútornom uchu - Fyz. vlastnosti zvuku sú : frekvencia, intenzita a zloženie - Základné vlastnosti sluchového vnemu: výška, hlasitosť, farba zvuku - zvuková analýza : počuteľnosť u ľudí: 16 - 20 000 Hz - frekvencia ľudskej reči : 250 - 3000 Hz - frekvencia - objekt. výska tónu - Hz; subjektívna výška tónu - 1 mel - intenzita : hlasitosť tónu - 1 dB
66
- -
objektívna výška tónu : 1 Bel = 10dB
subjektívna výška tónu - 1 fón - normálna konverzácia 60-70dB - šepot 40dB - rocková hudba 120dB - lietadlo - 140 dB – bolesť
Vedenie zvuku:
- vzdušné vedenie: zvuk sa prenáša vzduchom, vonkajším zvukovodom k ušnému bubienku - rozkmitá -
chvenia sa prenáša kostičkami stredného ucha na štruktúry vnútorného ucha a dráždi Cortiho orgán - kostné vedenie: rozkmitanie celej lebky - zvuk sa prenáša priamo do vnútorného ucha. - vedenie zvuku vzduchom je 2x dlhšie ako je vedenie kosťou
Poruchy sluchu:
- prevodová porucha – poškodenie prevodového aparátu – porucha prenosu zvuku vo vonkajšom alebo
strednom uchu (vedenie zvuku vzduchom je znížené a vedenie kosťou je O.K alebo predľžené) -
percepčná porucha: poškodenie vnútorného ucha alebo sluchového nervu – zničenie vláskových buniek
alebo nervových dráh (vedenie zvuku vzduchom aj kosťou je skrátené)
Vyšetrenie
- vyšetrenie ladičkami: Rineho skúška, Weber, Schwabach
- skúška sluchu šepotom: nedoslýchavosť: ľahká (4-6m), stredná (2 - 4m), ťažká (1-2m)
Vonkajšie ucho:
ušnica : sústreďuje zvukové vlny - vonkajší zvukovod - šírenie tlakovej zvukovej vlny k bubienku - vyšetrenie : otoskopia ; bubienok - jemná lesklá blanka (dĺžka zvukovodu 22mm, priemer 9mm, vzhľad stien
a obsah zvukovodu, ušný maz – cerumen, bubienok – jemná lesklá blanka, perleťovej farby)
Stredné ucho
dutina v spánkovej kosti, vyplnená vzduchom a spojená s eustachovou trubicou a nosohltanom - Nachádzajú sa tu sluchové kostičky (prenášajú pohyby bubienka na oválne okienko): kladivko, nákovka,
strmienok - hlavné zloženie je – bubienok, a z sluchových kostičiek (kladivko, nákovka a strmienok) - kladivko je ligamentom pripojené bubienku a strmienok k oválnemu okienku - kostičky tvoria pákovú sústavu ktorá prenáša vibrácie z bubienka na oválne teliesko
Eustachova trubica
- vyrovnáva vzdušný tlak v stredoušnej dutine s vonkajším atmosferickým tlakom - normálne uzatvorená - otvára sa pri zívaní, dýchaní, žuvaní a hltaní – vyrovnáva tlak vzduchu na oboch stranách ušného bubienka
Vnútorné ucho
miesto, kde sa nachádzajú receptory sluchového a rovnovážneho zmyslu - je to komplikovaný systém dutín a kanálikov v spánkovej kosti, kt. vytvárajú bludisko = labyrint : slimák,
predsieň, polkruhovité kanáliky -
kostený labyrint (labyrinthus osseus) – skupina kanálikov uložených v spánkovej kosti - blanitý labyrint (lab. membranaceus) – je naplnený endolymfou -
priestor medzi kosteným a blanitým labyrintom je vyplnený perilymfou
perilymfa: podobné zloženie ako extracelulárna tekutina, vysoká koncentrácia iónov Na + a nízka K+
endolymfa : intracelulárnej tekutine nízka Na + a vysoká K+ -
vestibulum slúži sluchovému a rovnovážnemu zmyslu - semicirkulárne kanáliky slúžia rovnovážnemu zmyslu
Scala vestibuli (SV) je vyplnená perilymfou - Miesto klenby je - helicotrema (H)
- Medzi Scala vestibuli a scala tympani (ST) sa nachádza Scala media (SM) a je vyplnená endolymfou.
- Bazilárna membrána ktorá je oporou vláskových buniek oďdeľuje ST od SM - SV je oddelená
- Reissnerovou membránou, ktorá nemá tendenciu klásť žiadny odpor perilymfe.
SM a SV tvoria funkčnú jednotku - je to miesto receptorov sluchového aj rovnovážneho zmyslu – vláskové bunky - laterálnym pohybom sa dráždi receptor a vzniká receptorový potenciál - vláskové bunky patria k mechanoreceptorom
Vnútorné ucho dutiny
- scala vestibuli - perilymfa - scala tympani - perilymfa - scala media: endolymfa - bazilárna membrána - ST a SM - reissnerova membrána - SM A SV
Rovnovážny, statokinetický zmysel:
Skladá sa : 3 na seba kolmých polkruhovitých kanálikov a 2 vačkov - macula succulus, macula utriculus
Obsahuje početné vápenaté telieska - Otolity
Vestibulárny systém:
- periférna časť: zmyslové op. statokinetického aparátu, vestibulárnymi vláknami
- centrálna časť: vestibulárne jadrá v predĺženej mieche a ponse
Funkcia:
1. vnímanie: detekcia postavenia hlavy – poloha a pohyb – vnímanie odchýlok postavenia hlavy vzhľadom na
gravitáciu …
2. regulácia svalového tonusu – udržiavanie hlavy a trupu v vzpriamenej polohe…
3. udržanie rovnováhy, vzpriameného postoja a chôdze
Zmyslové orgány vnímania polohy a zabezpečovania rovnováhy
- Orgány statickej rovnováhy (telo a hlava nehybné)
1. vestibulum – utriculus, sacculus; nachádzajú sa tam vláskové a podporné bunky
2. vláskové bunky – rôsolovitá hmota – otolity - Orgány dynamickej rovnováhy (telo a hlava v pohybe) – 3 polkruhovité kanáliky
Vestibulárny aparát – mechanizmus podráždenia
Statolitický aparát: Reaguje na zmenu polohy hlavy proti gravitácii - sakulus - pri laterálnom úklone hlavy - utrikulus - pri predklone a záklo
Príznaky vestibulárnych lézií:
subjektívne - závrat - vertigo, je sprevádzaný vegetatívnou symptomatológiou – nevoľnosť, zblednutie,
nauzea, potenie - objektívne:
1. spontánne tonické úchylky končatín
2. poruchy rovnováhy v postoji a pri chôdzi - ataxia
3. nystagmus - mimovoľné kmitavé pohyby očných bulbov - Adekvátny podnet: zmena pokojového stavu organizmu – ZRÝCHLENIE – dráždenie receptorov - Semicirkulárne kanáliky – uhlové zrýchlenie - rotácia - Utriculus a sacculus – lineárne zrýchlenie – úklony, predklony a záklo
Nystagmus
Mimovoľné kmitavé pohyby očných bulbov - Nedá sa potlačiť vôľou ani pri zatvorených očiach a ani v tme - Pohyb bulbov má zložku: - Pomalú (pomalý pohyb bulbov do strany – vestibulárny pôvod) - Rýchlu (návrat očí z krajnej polohy do stredu) - Smer nystagmu určujeme podľa smeru rýchlej zložky - Pravidlo! Pri dráždení labyrintu, nystagmus smeruje vždy na opačnú stranu ako ostatné tonické úchylky
Stimulácia semicirkulárnych kanálikov:
Horizontálne kanáliky dráždime pri rotácii s hlavou v normálnej polohe – horizontálny nystagmus - Predné vertikálne kanáliky: pri rotácii s hlavou naklonenou k ľavému alebo pravému plecu – vertikálny
nystagmus - Zadné vertikálne kanáliky: pri rotácii s hlavou naklonenou dopredu alebo dozadu – rotačný nystagmus
Sluchová dráha:
uchová dráha: - Axóny aferentných neurónov Cortiho ganglia tvoria synapsy s neurónmi dorzálnych a ventrálnych
kochleárnych jadier na rozhraní PM a mostu – v týchto jadrách začína mozgový oddiel sluchovej dráhy, kt.
sa končí v sluchovej kôre – gyrus temporalis superior - Od senzorického neurónu až po kôrové projekčné neuróny môže byť v sérii synapticky zapojených až 6
neurónov - Stredný mozog – centrum sluchových reflexov – colliculus inferior (centrum sluchových reflexov)– senzorická
informácia sa dostáva z kochleárnych jadier – cez oliva superior – corpus trapezoideum a ncl. lemnisci
lateralis - Významná prepojovacia štruktúra sluchovej dráhy – corpus geniculatum mediale v talame - Zo sluchových dráh odstupujú vetvičky do retikulárnej formácie a tvoria významnú zložku retikulárneho
aktivačného systému (RAS) - Axóny neurónov z corpus geniculatum mediale idú do primárnej sluchovej kôry (synaptické spojenia s
kôrovými neurónmi) - Neuróny pre nízke tóny sú lokalizované v predných častiach a pre vysoké tóny v zadných častiach sluchovej
kôry
