9.zrak Flashcards

(40 cards)

1
Q

zrak

A

najdôležitejší zmyslový orgán - Zmyslovým orgánom zraku je oko, reaguje na svetlo, vníma farby, tvary veľkosti a pohyb - To, čo vidíme pomocou očí sa cez zrakové nervy prenáša do mozgu vo forme nervových signálov - príjem 890 informácií z vonkajšieho prostredia - Zrakové informácie mozog spracúva okamžite pomocou paralelných ascendentných systémov zrakovej dráhy - Na zrakové vnímanie slúžia 4 páry hlavových nervov - Hlavové nervy a zraková informácia: - n.II (opticus), n.III (oculomotorius), n.IV (trochlearis), n.VI(abducens)

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
2
Q

Anatomické štruktúry oka

A

Vonkajší väzivový obal: bielko a rohovka (prvá svetlolomná plocha), predná očná komora
Prostredný obal: cievovka, vráskovec - corpus ciliare, v ňom musculus ciliaris – (parasympatiková kontrola),
šošovka, dúhovka, zrenica, m. sphincter a m.dilatator pupilae (mióza, mydriáza), sklovec
Vnútorný obal: sietnica, slepá škvrna – papila n. optici, žltá škvrna (macula lutea) – fovea centralis
58
-
rohovka –
Vonkajší väzivový obal očnej gule: bielko (sclera) a rohovka (cornea), bielko – hrúbka 0,5 mm
1 mm

  • Prostredný obal očnej gule: cievovka (choroidea), vráskovcové teleso (corpus ciliare), vlákna zonula Zinni –
    zavesenie šošovky (lens)
    Vnútorný obal – sietnica (retina)
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
3
Q

Komorová voda

A

vypĺňa obe komory
každých 60 min sa obmieňa
tlak: 15-16 mmHg (2-3 kPa)
Vysoký vnútroočný tlak môže spôsobiť zníženie prietoku krvi sietnicou a zánik buniek zelený zákal –
GLAUKÓM, pri ktorom sa poškodzuje sietnica

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
4
Q

Komorová tekutina

A
    • produkovaná epitelom medzi rohovkou a dúhovkou a vstrebáva sa v mieste spojenia rohovky a dúhovky
      vyživuje šošovku a rohovku !!!
      tvar oka, vzájomná poloha rohovky, šošovky a sietnice je udržiavaná konštantným napätím očného bulbu
      pomocou primeraného tlaku komorovej tekutiny 2,0-3 kPa
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
5
Q

Receptory a podnety zrakového analyzátora

A

úloha oka: - Vytvorenie obrazu sledovaného predmetu na sietnici - adekvátnym podnetom pre receptory zrak. analyzátora je: elektromagnetické vlnenie ( 400-750 nm) -
oblasť viditeľného svetla - menej 400 nm - ultrafialové svetlo, viac 750 nm - infračervené svetlo = nevyvolávajú svetelné pocity
pre človeka - receptory: svetlocitlivé elementy sietnice tyčinky a čapíky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
6
Q

Funkcie zraku:

A

príjem informácií z okolia
identifikácia : veľkosti, tvaru, farby, polohy a pohybu
obranná funkcia (nebezpečenstvo - únik)
učenie
pocit krásy a šťastia
estetické cítenie
koloroterapia
emócie

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
7
Q

VIDENIE

A

komplexný produkt jednotlivých zrakových procesov a funkcií - fyziologický a biochemický proces -
premena svetelnej energie cestou chemického deja na elektrický vzruch

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
8
Q
  • ZRAKOVÁ OSTROSŤ
    AKOMODÁCIA
    FAREBNÉ VIDENIE
    PERIFERNÉ VIDENIE
    ADAPTÁCIA
    BINOKULÁRNE VIDENIE
A

ZRAKOVÁ OSTROSŤ -
VISUS CENTRALIS - schopnosť rozlišovať detaily videnia - maximálna koncentrácia čapíkov - AKOMODÁCIA -
schopnosť meniť optickú mohutnosť zrakového aparátu šošovky - človek vidí ostro do blízka a do diaľky - FAREBNÉ VIDENIE -
rozlišovanie farieb - čapíky - PERIFERNÉ VIDENIE -
monokulárne zorné pole - úsek priestoru, ktorý vidíme 1 okom bez pohybu pri fixácii 1 bodu - ADAPTÁCIA -
schopnosť sietnice prispôsobovať sa rôznym intenzitám svetla ( svetlo, šero, tma) - BINOKULÁRNE VIDENIE -
schopnosť spolupráce oboch očí - pri pohľade na obj

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
9
Q

Dioptrický systém oka

A

Prv, než svetlo dopadne na sietnicu, prechádza a láme sa na svetlocitlivých plochách dioptr. systému oka - rohovka - cornea - komorová voda - humor aquaeus - šošovka - lens cristalina - sklovec - corpus vitreum - optická mohutnosť oka: 59 D - rohovka 43 D, šošovka 16 D

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
10
Q

Svetlolomné plochy oka

A

Rohovka (cornea) – 1 mm hrubá - Komorová tekutina - Šošovka (lens) – asi 10 mm hrubá - predná a zadná plocha - Sklovec (corpus vitreum) - Sietnica – 10 vrstiev…

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
11
Q

Zrenica

A

otvor obklopený dúhovkou, ktorá má dva hladké svaly: - zvierač zrenice (musculus sphincter) a - rozširovač zrenice (musculus dilatator pupillae) - Podľa množstvo svetla vstupujúceho do oka: - zúženie zrenice (mióza) asi na priemer 2 mm - rozšírenie (mydriáza) až na priemer 7 mm. - Mióza - zrenica je zúžená (2 mm) (PSY) – počas spánku, po jedle.. - Mydriáza – rozšírené zrenice (7 mm) (SY) aktivácia organizmu – strach, stres, námaha…

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
12
Q

V bezvedomí:

A

zrenica mydriáza (rozšírenie) - môže zaniknúť schopnosť reagovať na svetlo - Kóma, úrazy hlavy, nádor: - mióza (zúženie) - spastická mióza vzniká iritáciou PSY - paralytická mióza vzniká obrnou SY (n

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
13
Q

Drogy a zrenice

A

gy a zrenice - - -
Mydriaticky pôsobia: kokain, LSD, extáza, prchavé látky, halucinogény, marihuana, antidepresíva
Miotický pôsobia: kodeín, heroín, morfín, alkohol, barbituráty, neuroleptiká, nikotín
veľkosť špendlíkovej hlavičky!!!

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
14
Q

Anizokoria

A

Nerovnaká šírka zreníc
Fyziologická anizokoria do 1 mm
Patologická anizokória: nad 1 mm
jednostranné dráždenie alebo lézia SY => Hornerov syndróm
zápaly a nádory CNS, epidurálny, subdurálny hematóm, intoxikácia drogami ..

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
15
Q

Hornerov syndróm

A

je soubor troch príznakov, ktoré sa objavujú pri narušení sympatického nervového systému v oblasti krku
(Claude Bernardov Hornerov syndróm)
Hornerova triáda:
Ptóza – pokles očného viečka
Mióza – zúženie zreničky
Enoftalmus – zapadnutie oka do očnej jamky

How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
16
Q

Dúhovka - iris

A
  • Cievnatá, stredná vrstva oka
    Obsahuje hladké svalstvo => regulácia veľkosti zrenice
How well did you know this?
1
Not at all
2
3
4
5
Perfectly
17
Q

Farba očí

A

je daná koncentráciou pigmentu melanínu v očnej dúhovke.
ak dúhovka obsahuje pigment na oboch stranách, svetlo vstupujúce do oka sa odráža takým spôsobom, že
dúhovka má hnedú farbu.
ak je na povrchu dúhovky málo pigmentu - svetlo reaguje so šedými dúhovkovými vláknami a dúhovka tak
získava modrú alebo zelenú farbu, modrú farbu očí spôsobuje veľmi malé množstvo pigmentu melanínu na
prednej strane dúhovky
Ak pigment chýba (albinizmus), farba sa javí ako ružová, pretože cez dúhovku presvitá červená farba
cievovky
Prečo máme červené oči na fotkách? Ak svetlo, ktoré dopadá do oka sa neodrazí od dúhovky, ale prechádza až
na sietnicu, na sietnici sa toto svetlo odráža od siete krvných tepien - odrazené svetlo má červenú farbu a
vzniká takzvaný červený reflex

18
Q

Heterochrómia – rôznofarebnosť očí – dúhovky

A

Je výsledkom prebytku alebo nedostatku melanínu - - -
Môže byť:
vrodená – genetický mozaicizmus
získaná v dôsledku ochorenia, zranenia

19
Q

Zrak - akomodácia

A
  • akomodácia oka : prispôsobenie sa oka vzdialenosti pozorovaného predmetu tak, aby jeho obraz na sietnici
    bol ostrý
    61
  • punctum proximum ( bod blízky) : je vzdialenosť bodu od oka, pri ktorej vidíme tento bod ostro, ale s
    maximálnou akomodáciou. Je to vyjadrenie miery maximálneho akomodačného úsilia ( 20 ročný - 10 cm,
    70 rokov - 1 m) - punctum remotum ( bod vzdialený) : je vzdialenosť bodu od oka pri ktorej ešte ostro vidíme tento bod pri
    neakomodovanom oku. U človeka je to asi 5-6m. - Blízky bod – punctum proximum (vzdialenosť niekoľko cm) - Vzdialený bod – punctum remotum (5 - 6 m od oka) - Počas akomodácie, sťah m. ciliaris vedie k relaxácii ligament, ktoré držia šošovku. - Čím bližšie je predmet pri oku, tým väčšia musí byť akomodácia. - Refrakčná sila oka (lomivosť) sa meria v jednotkách : DIOPTRIA => D= 1/f (m)
20
Q

Mechanizmus akomodácie

A

v priebehu akomodácie sa postupne kontrahuje akomodačný sval ( m. ciliaris), tým sa uvoľní ťah závesného
väziva, zmenší sa napätie puzdra šošovky a šošovka sa v dôsledku vlastnej elasticity vyklenie.
Ak predmet leží bližšie k oku : akomodácia na blízko -
kontrakcia m.ciliaris - šošovka sa zakrivuje - -
mióza
optické osi očí konvergujú - zbiehajú
akomodácia na diaľku -
šošovka sa splošťuje - -
Vznik obrazu na sietnici

Vznik obrazu na sietnici
mydriáza
optické oči divergujú - rozbiehajú

21
Q

Vznik obrazu na sietnici

A

emetropické oko: opticky normálne oko - lúče sa po prechode svetlolomnými plochami lámu do ohniska
ležiaceho na sietnici - zobrazuje viac menej bodovo a jeho obrazové ohnisko leží na sietnici. - Poruchy optického systému oka - ametropie ( refrakčné chyby oka) -
sférické - krátko- ďalekozrakosť -
asférické - astigmatizmus - ametropické oko : obrazové ohnisko neleží na sietnici alebo nezobrazuje optický systém oka bodovo

22
Q

Ametropie sférické

A

bodové zobrazenie je zachované, ale obrazové ohnisko leží -
pred sietnicou - krátkozrakosť ( myopia) -
za sietnicou - ďalekozrakosť ( hypermetropia) - refrakčné chyby -
myopia (krátkozrakosť) - nevidí dobre do diaľky, lúče sa lámu do ohniska, ktoré je pred sietnicou .
Korekcia : rozptylkami -
hypermetropia ( ďalekozrakosť) - nevidí dobre na blízko - lúče sa lámu do ohniska, ktoré je za
sietnicou . Korekcia: spojkami

23
Q

Zraková ostrosť ( vízus)

A

Jaegerove tabuľky - vyšetrenie zrakovej ostrosti na krátku vzdialenosť ( čítanie z konvenčnej vzdialenosti
0,25 m) - pozorovacia vzdialenosť v m / číslo riadku správne rozlíšeného obrazca - Snellove optotypy - tabuľky u doktora, podsvietené, na boku tabule čísla - vzdialenosť z akej by sme mali
vedieť prečítať.
62
- veľkosť celého obrazca je z danej vzdialenosti videná pod zorným uhlom 5 minút - detail obrazca je videný pod uhlom 1 minúty - najčastejšie pozorovacie vzdialenosti 4,5 a 6m

24
Q

PRESBYOPIA- starecké videnie

A

je druhom ďalekozrakosti - hypermetropie - syndróm “ krátkych rúk“ - elasticita šošovky s vekom postupne klesá - nad 45 rokov, klesá akomodačná sila oka, z dôvodu poklesu elasticity šošovky - Blízky bod sa vzďaľuje viac od oka a dosiahne hodnoty 45 – 100 cm - Chyba sa koriguje spojnými šošovkami.

25
ametropie asférické
astigmatizmus : nerovnomerné zakrivenie rohovky - rohovka má tvar elipsoidu s nerovnakým zakrivením v rôznych meridiánoch - Pre lúče ležiace v smere väčšieho zakrivenia vzniká ohnisko bližšie ako pre lúče, ktoré ležia v smere menšieho zakrivenia - Bod na sietnici sa nezobrazuje ako bod ale ako neostrá čiarka - korekcia : cylindrické šošovky - každý z nás ma tzv. fyziologický astigmatizmus - pravidelný - od narodenia, nepravidelný - v dôsledku úrazu rohovky - VYŠETRENIE ZRAKU – astigmatizmus - Za fyziologických okolností je zakrivenie vo vertikálnej rovine väčšie ako v horizontálnej rovine – fyziologický astigmatizmus (0,5D) - Príčinou astigmatizmu je väčšinou vrodená porucha tvaru rohovky (pravidelný astigmatizmus) alebo získaná deformácia tvaru rohovky – úraz, operácia (nepravidelný astigmatizmus) - Orientačne dokážeme astigmatizmus vyšetriť pomocou Placidového keratoskopu.
26
Cievovka – choroidea
bohatá na cievy, ktoré vyživujú bunky vonkajších častí sietnice - vpredu – zhrubnutý prstenec vráskovcové teleso (corpus ciliare) – obsahuje hladkú svalovinu – reguluje zakrivenie šošov
27
sietnica – retina
Sietnica – retina - Výdutina časti mozgu - Vnútorný obal oka ... 10 vrstiev
28
Zrak – stavba sietnice
Sietnica je tvorená: - zrakovou časťou (receptory s fotopigmentami) - mozgovou časťou (nervovými bunkami s výbežkami) Najďalej od stredu oka v susedstve chorioidey je: - vrstva pigmentového epitelu - vrstva svetlocitlivých receptorov (tyčinky a čapíky) - horizontálne bunky - bipolárne bunky - amakrinné bunky - gangliové bunky - vlákna n. optici so synaptickou vrstvou
29
Radiálne prepojenie 3 neurónov
1.Tyčinky a čapíky (T a Č) 2.Bipolárnych (B) buniek – odpovedajú na podráždenie T a Č - Medzi T,Č a dendritmi (B) buniek Horizontálne bunky - zvyšujú kontrast obrazu, zvyšujú zrakovú ostrosť - Horizontálne prepojenie axónov (B) a (G) buniek zabezpečujú - Amakrinné bunky – reagujú na svetelný podnet na začiatku, na smer pohybu 3. Axóny gangliových (G) buniek – opúšťajú oko v slepej škvrne a spájajú sa v nervus opticus
30
VYŠETRENIE ZRAKU – oftalmoskopia
vizuálne vyšetrenie očného pozadia pomocou očného zrkadla - oftalmoskopu. - - - - - - - - - - - - patrí medzi dôležité vyšetrenie v klinickej praxi !!! očné pozadie je časť sietnice a jej štruktúr na vnútornej konkavite oka uloženej oproti pupile. umožňuje určiť povahu a stupeň refrakčnej vady, rozpoznať choroby sietnice a zrakového nervu najčastejšie: Priama oftalmoskopia na neakomodovanom oku v praxi sa akomodácia vyblokuje lokálnou aplikáciou atropínu približujeme sa k oku až do vzdialenosti asi 10 -15 cm očné pozadie: matne červená plocha – farebný reflex – je daný vrstvou pigmentového epitelu medzi sietnicou, cievnatkou a rozvetvenými cievami na vrstvu pigmentového epitelu nasadá vrstva receptorov citlivých na svetlo – tyčinky a čapíky
31
žlta a slepá škvrna
mcula lutea (žltá škvrna) - v strede žltej škvrny - fovea centralis miesto najostrejšieho videnia (maximálna koncentrácia čapíkov) - je tmavšia ako okolitá sietnica a je lokalizovaná v priestore zadného pólu oka, temporálne od slepej škvrny Slepá škvrna – miesto, kde nie sú prítomné žiadne svetlocitlivé elementy – papila nervi optici (2mm) - vstup n. opticus - 15 stupňov od fovea centralis - z papily sa rozvetvujú cievy Celkovo hodnotíme stav sietnice, farbu sietnice a makroskopické štrukturálne zmeny – Ischemické ložiská, hemorágie, degenerácie – NMP, HT, DM
32
Zrak – sietnica – fotoreceptory
hustota čapíkov a tyčiniek sa líši v rôznych častiach sietnice: - vo fovea centralis - miesto najostrejšieho videnia - sú sústredené len čapíky - v slepom mieste sietnice nemáme žiadne receptory - Fyziologický skotóm - miesto vyústenia n. opticus – slepá škvrna, nie sú prítomné fotoreceptory !!! - - - - Miesto najostrejšieho videnia – žltá škvrna je v centrálnej jamke (fovea centralis) – max. koncentrácia č. Čapíky – fotopické videnie => cez deň a farby Tyčinky – skotopické videnie => za šera, bezfarebné výlučne čapíky – Fyziologický skotóm – vyústenie n. opticus – slepá škvrna, nie sú prítomné fotoreceptory ! - je tvorená : - zrakovou časťou ( receptory s fotopigmentami) - mozgovou časťou ( nervovými bunkami s výbežkami)
33
Najďalej od stredu oka v susedstve choroioidey je
vrstva pigmentového epitelu - vrstva svetlocitlivých receptorov (tyčinky a čapíky) - horizontálne bunky - bipolárne bunky - amakrinné bunky - gangliové bunky 64 - vlákna n. optici so synaptickou vrstvou
34
Farebné videnie
Tyčinky : 120 miliónov : citlivé na svetlo, videnie za šera, bezfarebné - Čapíky : 6 miliónov : 3 druhy : citlivé na 3 základné farby : červenú, zelenú a modrú - Každá farba má svoju doplnkovú farbu ( červená - zelená, modrá - žltú a naopak) - Adaptácia : na tmu 20 min - rodopsín - vitamín A, na svetlo 5 min. - primáty a človek majú 3 druhy čapíkov s troma druhmi pigmentov - modrá - cyanolab - najvyššia citlivosť 435 nm - zelená - chlorolab - najvyššia citlivosť na 535 nm - červená - erytrollab - najvyššia citlivosť na 565 nm - variácie citlivosti čapíkov umožňujú vnímať 3 variácie farieb : odtieň, intenzitu, sýtosť - Každá zo základných farieb má svoju komplementárnu (doplnkovú) farbu
35
poruchy farebneho videnia, strata vnímania farieb
poruchy: - trichromat - všetky 3 farby - dichromat - 2 druhy - monochromat - 1 druh čapíkov, vníma len v odtieňoch šedej farby - čiastočná porucha vnímania farieb - anomália - znížená citlivosť - protanomália - pre červenú farbu - deuteranomália - zelená - tritanomália - modrá - úplná strata pre vnímanie farby - anopia - protanopia - neschopnosť rozoznať červenú - deuteranopia - mýlia si červenú a zelenú - tritanopia - mýlia si modrú a žltú.
36
vyšetrovanie farbocitu
vyšetrovanie farbocitu - - predmety alebo obrazce rôznych farieb, ale rovnakej svetlosti sa javia farboslepému ako jednofarebné pseudoizochromatické tabuľky (Stillingove, Velhagenove, Ischiharove, Rabkinove)
37
Fyziológia sĺz -
Slzy sú produktom slzného systému, ktorý má sekrečnú a vylučovaciu funkciu. - Existujú tri typy sĺz: 1. Bazálne (základné) slzy – Po celý deň oko produkuje slzy na svoju ochranu pred vysychaním – priemerný človek vyprodukuje 1 šálku sĺz denne Tieto slzy obsahujú aj celý rad zložiek prospešných pre naše oko..... napríklad glukóza, laktoferín (antibiotikum), lipokalín (transportér proteínov) 2. Reflexné slzy – ochrana očí pred podráždením z rohovky sa vyšle správa do mozgového kmeňa, ktorý vyšle signál zahajujúci ich produkciu – obsahujú aj väčšie množstvo protilátok a enzýmov než bazálne slzy – ochrana 3. Emocionálne slzy – Ľudia sú jediný druh(?), ktorý dokáže plakať v závislosti od citov. Emočná reakcia spustí endokrinný systém a ten vyprodukuje hormóny, ktoré spustia tvorbu sĺz (endorfíny aj stres.hormóny) V slzách vyplavujeme z tela mangán a hormón prolaktín, čo pomáha pri odbúravaní depresie - - - - Podľa výskumov plač zlepšuje náladu až o 88 %, a to môže tiež pomôcť s posilnením imunity či znížením hladiny stresu a hnevu. Podľa niektorých výskumov slzy obsahujú tzv. hormón stresu adrenalín. Pri plači sa ho zbavíme, a tým dochádza k psychickému uvoľneniu...... Pri krájaní cibule sa uvoľňujú výpary s agresívnymi zlúčeninami síry, ktoré dráždia naše oči.
38
Binokulárne videnie
pohľad obidvoma očami - koordinovaná senzomotorická činnosť oboch očí umožňujúca vytvorenie obrazu na odpovedajúcich si miestach sietnice oboch očí. - vďaka tomu je mozog schopný vytvoriť priestorový vnem pozorovaného predmetu
39
Perimetria
vyšetrovanie zorného poľa - ZP - všetko, čo vidíme v priamom a nepriamom videní - rozsah zorného poľa je závislý od stavu zrakového analyzátora a určuje ho aj konfigurácia tváre, nosa a čela - ZP sa delí na nazálnu a temporálnu časť – kde projekcia z nazálnej časti zorného poľa je na temporálnej časti sietnice a projekcia z temporálnej časti zorného poľa je na nazálnej časti sietnice - vyšetrenie zorného poľa slúži na lokalizáciu porúch v zrakovom analyzátore a to od sietnice až po zrakovú mozgovú kôru . Defekty zorného poľa sa nazývajú skotómy.
40
Zraková dráha
axóny G buniek v slepej škvrne opúšťajú sietnicu - n. opticus - n.II - vlákna z nazálnych polovíc sietnice sa krížia v chiasma fasciculoruim opticorum, odkiaľ pokračuje ako tr. opticus do CGL - podkôrové centrum - CGL - synaptické prepojenie na tr. geniculocorticalis ( radiatio optica) . do zrakového centra v záhlavnom laloku - area V1 vizuálna - primárne centrum - záhlavkový lalok - okcipitálny lalok - výpad v zornom poli : skotom - fyziologický skotóm - slepá škvrna