VŠEOBECNÁ NEUROFYZIOLÓGIA Flashcards
(31 cards)
Nervový systém
ervový systém - -
hlavný riadiaci a integrujúci systém organizmu
úloha:
1. rýchle a presné privádzanie informácií z periférie, vznikajúce pri akejkoľvek zmene organizmu
2. prijatie informácií a ich transformácia
3. centrálne spracovanie a uloženie informácií
4. vyslanie nových signálov na efektor ( sval, žľaza)
5. adekvátna reakcia
Hlavnou funkčnou a anatomickou jednotkou NS je neurón.
Hlavnou funkčnou a anatomickou jednotkou NS je neurón.
− morfologická jednotka nervového systému
− vysoko dráždivá
− je nositeľom pocitov, pamäti a duševných schopností
NEURÓN
- telo neurónu = perikaryon
- nervové vlákna
A. dendrity
B.. neurit = axón
- nervové vlákna
. nervové vlákna - -
dendrity a neurity - dráhy - vedenie vzruchov
jemné cytoplazmatické výbežky
A. dendrity - hlavná recepčná oblasť neurónu - 1 telo má väčší počet D - aferentné dráhy - prijímajú vzruchy - pre celu dendritickú oblasť je charakteristická prítomnosť dráždivej (nevodivej) membrány
B. neurit = axón - vodivý smer neurónu = špecializovaný pre vedenie vzruchu na dlhú vzdialenosť - odstupuje priamo od
tela neurónu z axónového hrbolčeka - prox. časť axónu - iniciálny segment - axonový hrbolček + iniciálny segment = miesto vzniku vzruchovej aktivity, kt sa šíri - môže mať viacero obalov - priamo na osové vlákna - myelínová pošva - vzniká rotáciou schwann buniek -
myelínová pošva - nie je súvislý obal - prerušujú ju na každom 1 mm = ranvierove zárezy – rozdeľujú
axón na internódiá - urýchľujú prenos vzruchov - telodendróny - eferentné zakončenia neuritu = vetvia sa = obsahujú mediátor alebo sekrečný materiál - konečným útvarom reloden. je malé zdurenie = presynaptická časť synapsie - presynaptický element
NEURÓN
1. telo neurónu = perikaryon
NEURÓN
1. telo neurónu = perikaryon - - - -
nevyhnutné pre neporušenú štruktúru a funkciu
je zložené z plazm. membrány a neuroplazmy
obsahuje jadro a organely, ktoré zodpovedajú za udržiavanie funkčnej integrity celého neurónu
prebieha tam intenzívna výmena bielkovín
rozdelenie neurónov
v
1. tvar : pyramídové, košíčkovité, hviezdicovité
2. počet výbežkov : unipolárne, bipolárne, multipolárne
3. funkcie: senzorické, motoneuróny, interneuróny
4. uvoľnenia mediátorov : cholnerné, adrenergné
Vlastnosti
lastnosti
1. dráždivosť - excitabilita - vzniká akčný potenciál pri zmene pokojového membránového potenciálu
2. vodivosť - schopnosť viesť podráždenie - akčný potenciál k cieľovej štruktúre - vznik AP sa riadi
zákonom všetko alebo nič
3. akomodácia - prispôsobenie sa zmene intenzity podnetu - podnet prahovej intenzity vyvolá vznik AP,
len keď zmena intenzity podnetu má určitú strmosť, pri podnete s pomaly vzrastajúcou intenzitou
vzruch nevzniká - nerv sa prispôsobil
4. neunaviteľnosť - nerv je relatívne neunaviteľný
5. regenerácia - po prerušení nervového vlákna - centrálna časť nerv. vlákna sa regeneruje a periférna
časť degeneruje
Vzruch
Vzruch - funkčný prejav činnosti neurónu - reflex = funkčná jednotka NS - zákonitá odpoveď organizmu na podráždenie - rýchla, presná, cielená
efektor : priečne pruhovaný sval, srdcový sval, hladký sval, žľaza : exokrinná, endokrinná
Reflex
Reflex : receptor, aferentná dr. , centrum, eferentná dr, efektov, spätná väzba
1. podľa receptora : exteroreceptívne, interoreceptívne, proprioreceptívne
2. podľa centra : extracentrálne: axónové, gangliové , centrálne: miechové, mozgové
3. podľa efektora : somatické, autonómne
4. podľa podmienok a pevnosti spojenia
a.
nepodmienené ( vrodené)
b. podmienené ( získané)
Je determinovaný:
− zmenami vonkajšieho a vnútorného prostredia, kt. pôsobia ako podnety
− usporiadaním spojov medzi receptormi, CNS a efektormi – tzv. reflexným oblúkom
− procesmi podráždenia a útlmu
podnet
Podnet - každá zmena vonkajšieho a vnútorného prostredia - rozličná forma energie - pôsobením podnetu - stimulujeme a dráždime bunkovú membránu – podráždenie - Podnetom sú rôzne formy energie, ktoré vyvolávajú fyzikálno-chemické zmeny v bunkovej membráne,
charakterizované zmenou dráždivosti, vznikom nervového vzruchu.
→ dôsledok , fyziologický proces, zmena pokojového membránového potenciálu
1.kvalita podnetu
pôsobiaca energia : mechanická - tlak, ťah, chvenie, tepelná - zmena teploty, elektrická - vznik
miestneho podráždenie - dráždivej nevodivej BM, vznik akčného potenciálu - pôsobenie prahového
podnetu - podráždenie vzrušivej vodivej BM , chemická - zmena tlaku, spotreba kyslíka, mediátory - Niektoré neuróny sa počas vývoja stali citlivými na určité formu energie = adekvátny podnet - tyčinka a čapíky sietnice reagujú na elektromagnetické svetelné vlny - chemoreceptory na pO2, pCO2
- kvantita podnetu
. kvantita podnetu - podnet vyvolá vzruch, len keď dosiahne určitú minimálnu intenzitu - prah - prahový podnet - akčný
potenciál - neurón na prahový podnet odpovedá zákonom všetko alebo nič - nízka intenzita - podprahový podnet - vyvolá len miestne podráždenie.
- trvanie podnetu
- trvanie podnetu - čím je nižšia intenzita podnetu - dlhšie musí pôsobiť - minimálna intenzita podnetu - reobráza - chronaxia = minimálna doba pre vznik AP, počas kt. musí pôsobiť sila podnetu = dvojnásobku reobázy =
Hoorweg - Weisova krivka ( závislosť intenzity prah. podnetu na dobe jeho trvania)
- rýchlosť zmeny intenzity
- rýchlosť zmeny intenzity - pozvoľné zvyšovanie intenzity nevyvolá vzruch - na vybavenie vzruchu má veľký vplyv rýchlosť zmeny - Du Bois - Reynoldovo pravidlo.
Zmena dráždivosti – zmena PMP: - 70mV - Depolarizácia - zníženie PMP (v porovnaní s PMP je menej negatívny) , zvyšuje dráždivosť!, vzniká
zmenou priepustnosti pre Na+ - Hyperpolarizácia – PMP zvyšuje ( negativita je vyššia ako -70 mV) , klesá dráždivosť! - Repolarizácia – návrat na úroveň PMP, vzniká zmenou priepustnosti pre K+
Všeobecná neurofyziológia - vedenie vzruchu
Všeobecná neurofyziológia - vedenie vzruchu - V mieste vybavenia vzruchu sa selektívne mení priepustnosť membrány, dochádza k presunom iónov medzi
vonkajším a vnútorným prostredím a v okamžiku depolarizácie vzniká miestny elektrický prúd, ktorý dráždi
susedný vodivý úsek vodivého segmentu a tým sa začne vzruch šíriť. - Poznáme 2 typy šírenia sa vzruchu: - saltatórne - z jedného internódia na druhé - nesaltatórne - u nemyelinizovaných vlákien
Všeobecná neurofyziológia - zmeny dráždivosti vyvolané vzruchom
Absolútna refraktérna fáza - vlákno je nedráždivé a nie je možné vyvolať ďalší vzruch -
Relatívna refraktérna fáza - dráždivosť sa obnovuje, no vzruch vznikne iba pri pôsobení nadprahového
podnetu
Synaptický prenos
synaptický prenos - prenos inf. medzi bunkami , funkčné spojenia medzi membr. dvoch buniek, z kt. je aspoň 1 neurón - Synapsy - sú to funkčné spojenia medzi membránami dvoch buniek, z ktorých je aspoň jedna neurón - tesné spojenia : je to v podstate fúzia dvoch susedných membrán - axo- somatická, axo - dendritická, axo - axonálna
Synapsa
Podľa charakteru prenosu vzruchu rozdeľujeme synapsy na:
- chemické: presynaptická časť (zakončenie axónu - synaptický gombík) a postsynaptická časť ( tvorená
priľahlou BM napojeného neurónu). Časť BM pod postynaptickou membránou sa nazýva subsynaptická
membrána. Medzi oboma časťami synapsy je synaptická štrbina. Mediátory : acetylcholín, noradrenalín,
cez alfa receptory, dopamín, kyselina glutámová , kyselina aspargová – výsledkom uvoľnenia excitačného
mediátora je exitačný posynaptický potenciál. Inhibičný postsynaptický potenciál: gama aminomaslová,
glycín. Presynaptické zakončenie má veľa mitochondrií a synaptických vezikúl, ktoré obsahujú mediátor.
Nachádzajú sa tu aj kontraktilné bielkoviny stenín a neurín
Spojenie mediátora s receptormi vyvoláva na subsynaptickej membráne excitačnej synapsy otvorenie
iónových kanálov, kt. sú priepustné pre Na+ a K+
Za depolarizačný potenciál postsynaptickej membrány zodpovedá hlavne vtok Na+
Depolarizačná odpoveď postsynaptickej membrány sa označuje ako excitačný postsynaptický potenciál
Výsledkom uvolnenia excitačného mediátora je:
excitačný postsynaptický potenciál - mediátory sú napríklad acetylcholín, noradrenalín cez alfa- receptory,
dopamín, kyselina glutamová, kyselina asparágová
Výsledkom uvolnenia inhibičného mediátora je:
inhibičný postsynaptický potenciál – mediátory: kyselina
gama- aminomaslová, glycín – membránu hyperpolarizujú - spojenie mediátora s receptorom spúšťa
otváranie Cl- a K+ kanálov - elektrické
KONVERGENCIA A DIVERGENCIA
DIVERGENCIA - jeden presynaptický neurón môže vytvárať synapsy s mnohými postsynaptickými bunkami - KONVERGENCIA - jeden postsynaptický neurón môže mať niekoľko tisíc synáps z rozličných presynaptických
neurónov
PODRÁŽDENIE A ÚTLM –
RECEPTORY
PODRÁŽDENIE A ÚTLM – dva základné procesy v činnosti nervovej sústavy
RECEPTORY - periférny analyzátor - najperiférnejšia časť senzorického systému - voľné nervové zakončenia - vysoko citlivé na fyzikálne a chemické vplyvy - detektory – zachytávajú rôzne energie podnetu a menia ich na vzruchovú aktivitu (transformujú podnety na
AP)
Funkcie receptorov:
funkcie receptorov: - informujú NS o zmenách - sú zdrojom pocitov a vnemov - iniciujú reflexné reakcie - !!!! HOMEOSTÁZA !!!!
KLASIFIKÁCIA RECEPTOROV
- MECHANORECEPTORY – registrácia dotyku a tlaku
- polohy a pohybu tela
- zmeny tlaku krvi – baroreceptory
- zmena dlžky sval. vláken – proprioreceptory
- registrácia zvukovej energie - FOTORECEPTORY – reagujú na pôsobenie svetla – sietnicové receptory
- TERMORECEPTORY - zachytávajú zmenu teploty – tepelné a chladové
- CHEMORECEPTORY – rec. dráždené chemickými substanciami
– chuťové a čuchové receptory - RECEPTORY PRE BOLESŤ – reagujú na pôsobenie podnetov
narušujúcich integritu tkaniva –
nociceptory, algoreceptory
Podľa toho, ako receptory reagujú na dlhodobé pôsobenie konšt. podnetov:
podľa toho, ako receptory reagujú na dlhodobé pôsobenie konšt. podnetov:
1. RÝCHLO SA ADAPTUJÚCE – „fázické“ - reagujú len na začiatku pôsobenia podnetu a potom prestávajú
odpovedať (Paciniho teliesko)
2. POMALY SA ADAPTUJÚCE – „tonické“ - generujú vzruchy po celý čas pôs. podnetu (svalové a šľachové
proprioreceptory, baroreceptory)
