Prístupy k psychopatológii dieťaťa Flashcards
(8 cards)
psychopatológia
psychické/psychologické/duševné poruchy
diferenciálna diagnostika
heterogénny symptómový profil
etiológia
fenotyp
- psychopatológia: štúdium duševných porúch
- psychické/psychologické/duševné poruchy: chrakterizované vzorcami správ. a kog., emo. a telesnými symptómami, kt. sa odchyľujú od normálnej vývinovej trajektórie a nie sú typické pre život indivídua v kult. kontexte
- diferenciálna diagnostika: odlíšenie, čo pacient má/nemá
- heterogénny symptómový profil: jedinci môžu mať tú istú diagnózu, ale niektoré symptómy sa môžu líšiť
- etiológia: príčiny a pôvod porúch a chorôb; u každého jedinca iná
- fenotyp: súbor pozorovateľných charakteristík = zoznam a opis spoločne sa objavujúcich symptómov
Diagnostické manuály
-
The Diagnostic and Statistical Manual of Mental Disorders (DSM) - USA:
○ DSM1 - 1952: krátky opis každej poruchy
○ DSM2 - 1963: viac empirická
○ DSM3
○ DSM4
○ DSM5 - 2013: dimenzionálna reprezentácia, rozlišovanie intenzity na kontiuu - The International Classification of Diseases (ICD) - Európa
- The Achenbach System of Empirically Based Assesment (ASEBA)
-
The Research Domain Criteria Initiative (RDoC)
○ skúma transdiagnostické symtómy (napr. insomnia) -
The Hierarchical Taxonomy of Psychopatology (HiTop) System
založený na hierarchickom štatistickom modeli - po tom, ako boli syndrómy štatisticky určené, boli zorganizované podľa faktorov vyššieho rádu, ktoré opisujú podobnosti porúch v tomto faktore
Norma, Normalita
- normalita: špecifický stav, kt. je vyjadrený normami/ jav, kt. zodpovedá očakávaniam (= vopred stanovenej norme)
- normy: pravidlá, kt. determinujú, čo je dovolené a reflektujú zákl. hodnoty spoločnosti a nemusia byť akceptované všetkými, skôr závisia od autorít a sankcií; sú fluidné a menia sa v čase
- normy majú organizačnú a orientačnú funkciu
- normalita, resp. normálne správanie je ťažko definovateľné: situačné, osobnostné faktory a vývojovo podmienené výkyvy
- kultúrny relativizmus (= kultúrne a soc. normy vymedzujú (ab)normálne správanie)
Kritériá posudzovania normality (VII)
I. štatistická norma: početnosť výskytu javu v populácii, priemer a smerodajná odchýlka stanovujú variabilitu a teda aj pásma ab/normality; Gaussova krivka; abnormalita = nízka miera výskytu v pop.
++ relatívna objektivita, exaktnosť, rýchlosť v posudzovaní rozdielov, možnosť porovnávania, predikcia a praktická využiteľnosť
– nehodnotí kvalitu javu (frekventovaný nerovná sa žiadúci napr. kazy), nutné brať do úvahy povahu sledovaného javu (napr. nadpriemerná inteligencia = patológia?)
II. sociokultúrna norma = vnút. a vonk. pravidlá správneho správania sa
(APA) = sociálne determinované normy, klasifikujúce správanie vrámci dvoch skupín:
a. popisné normy: správanie považované za typické v danom kontexte
b. prikazujúce normy: správanie, kt. je považované za správne
- všeobecné (platné celospoločensky) vs špecifické (platné len pre špecifickú skupinu osôb), ne(zvyky a tradície/formálne (popísane slovne)
++ odrážajú dobu a úroveň poznania
– rozdielne chápanie normality u jedincov z iného kult. prostredia (stereotypy, nálepkovanie); odlišné správanie je skôr chápané ako neprijateľné -> podpora konformity namiesto originality; zmena v čase
- príklad: vyrovnávanie sa so záťažou: USA: agresivita, hádky, násilie vs Thajsko: uzavretie do seba, tráviace problémy
III. funkčné chápanie normality: normálne je to, čo vedie k žiadaným výsledkom (uskutočniteľnosť, výhodnosť a užitočnosť); abnormalita = neschopnosť vyrovanť sa s životnými nárokmi
++ zdôrazňuje individualitu jedinca, iný ako štatistický prístup (štatistika sa mení, funkcia a účel nie)
– diskutabilná moralita (účel svätí prostriedky? napr. kolaborácia), abnormálne správ. môže byť niekedy prínosné (napr. kompulzívne umývanie rúk môže priniesť úľavu)
IV. zdravie ako norma:čo je zdravé, je normálne
++ propaguje zdravý životný štýl, komplexný pohľad na jedinca (bio-psycho-soc-duchovný tvor)
– neberie do úvahy vývin (napr. zhoršený zrak u 15 vs 75 ročného) subjektívne posudzovanie, diskriminácia chorých a postihnutých
V. mediálna norma: vplyv médií (napr. vychudnuté herečky)
++ rýchla dostupnosť info
– zidealizovaná realita
VI. ontogenetická norma: zohľadňovanie vývinového hľadiska a míľnikov (napr. obdobie vzdoru (hnev, hádzanie sa o zem, krik, plač) je typické pre 2r dieťa, ale nie pre 8r)
- treba zohľadniť individuálne aj sit. faktory
- v detskom veku sa k abn. prejavom pristupuje skôr ako k tendenciám, než hotovým symptómom
VII. psychologická abnormalita: ďalšia kartička
ak nespĺňa znaky (7), kritika, 4D
psych. abnormalita
VII. psychologická abnormalita: ak nespĺňa znaky:
○ primerané vnímanie reality
○ schopnosť vyvýjať sa a rásť
○ pozitívny sebaobraz
○ autonómia a nezávislosť
○ schopnosť ovládať vlastné správanie
○ schopnosť nadväzovať priateľstvá a pozitívne citové väzby
○ schopnosť zvládať životné nároky
- kritika: jedinec skoro nikdy nespĺňa všetky naraz, kultúrne rozdiely
- 4D koncepcia - ak spĺňa min. 3 = 3 abnormalita:
1) deviancia: odchýlka správania, myslenia a E, kt. je chápaná ako vymykajúca sa sociokult. normám - neobvyklé, odlišné, extrémne (kritika - napr. otužilci)
2) distress: správanie, myslenie a prežívané E spôsobujú neg. diskomfort v prežívaní
3) dysfunkčnosť: narušenie každodenného fungovania (soc. vzťahy, záväzky, bežné aktivity) (smútok a depresívne prejavy po smrti partnera - kedy už abnormálne?)
4) nebezpečenstvo: pre seba/iných; napriek medializácii skôr výnimka
Modely abnormálneho správania (8)
1. biologický model: príčina abnormality v anatómii a biochémii mozgu, genetické odchýlky
metódy: fakmakologické intervencie, elektrošoky, operácie
2. model vulnerability a stresu: predpooklad, že záťaž vedie k vzniku poruchy len ak je jedinec duševne alebo fyzicky zraniteľný voči špecifickej poruche (predisponovaný)
3. psychodynamický model: nevedomé konflikty, OM, id, ego, superego…
4. behaviorálny model: snaha identifikovať problematické správanie a nahradiť ho vhodnejším
+ fóbie, kompulzívne správanie, sociálne deficity a mentálna retardácia
- efektivita je spojená s priebehom terapií- po skončení terapie vymizne aj dôsledok
5. kognitívny model: zmena správania cez zmenu iracionálnych presvedčení a dysfukčných automatických myšlienok (napr. maladaptívne úzkostné správanie je zapríčinené tým, že si isté telesné prejavy ako potenie, búšenie srdca vysvetľuje ako signály blížiacej sa katastrofy)
6. humanisticko-existenciálny model: abnormalita ako dôsledok ešte nedosiahnutého potenciálu; mínusom je výskum
7. sociálno-kultúrny model: vplyv prostredia, stereotypov, soc. rolí, nálepkovania, rodinného systému, náboženstva
8. integratívny/eklektický model: integrujúci, najväčšie zastúpenie v klinickej praxi (napr. depresia - lieky + CBT)
Klasifikácia abnormálneho správania
Medzinárodná klasifikácia chorôb - MKCH-10
História abn. správania
- pravek - abnormalita kvôli posadnutiu zlým duchom
- -> starovek - Hippookartes a imbalnas 4 telesných tekutín
- -> stredovek - čarodejnice
- -> renesancia - psychicky chorí v nemocniciach a kláštoroch,
- neskôr v 19 stor. reforma
- -> 20 stor. - somatogénny vs psychogénny prúd;
- –> 50. roky 20 stor. - psychotropné farmaká
